@CT 0
@LM 1
@RM 70
@PL 65
@TB -----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T
@MT 1
@MB 1
@PO 5
@PN 1
@OP 
@HE              Kodifikcia spisovnej sloveniny - Anton Bernolk
@LH 6


     V   Uhorsku  nrodom   v   politickom   zmysle  slova   boli  len
privilegovan   vrstvy  vyej   a  niej   achty  bez   ohadu  na
nrodnos(natio  hungarica).  Centralizan  snahy  Jozefa  II. i jeho
nespen  pokus  nahradi  latininu  ako  re  upnej administratvy
neminou nastolili  otzku ttneho jazyka ako  otzku politicky vemi
dleit. Nevyhnutnos  zavies namiesto latininy  iv nrodn jazyk
do ttnej  administratvy bola samozrejm, ale  tm, e vedenie ttu
bolo v rukch vekostatkrskej  achty, maarina dostvala charakter
panskej, nad  ostatnmi nrodnmi jazykmi nadradenej  rei. No v tomto
procese  sa   hlsili  k  rovnoprvnosti   vetky  nrodnosti  Uhorska
- srbochorvtska,   slovensk,   rumunsk   a   ukrajinsk.  Slovensk
nrodnos  bola v  nevhode oproti  chorvtskej, srbskej  i rumunskej,
lebo sa  nemohla opiera o vlastn  historick prvo, bola integrlnou
sasou Uhorska. Bola tu vak tradcia Vekomoravskej re.

     Tto tradcia, oivujca existenciu mocnho slovanskho ttu, sa
viazala na zemie Moravy a Slovenska.  Jej zvanos bola o to via,
e bola spojen so vznikom prvho  slovanskho psma a s jeho tvorcami
Cyrilom a Metodom. Na tto tradciu sa odvolvali u i predosvietensk
obrancovia slovenskej nrodnosti Daniel Krman, Matej Bel, Jn Baltazr
Magin, Pavel Doleal. Zven pozornos venoval Vekomoravskej ri u
Jn Severini. No skutone buditesk  vznam mala kniha Juraja Papnka
Dejiny  slovenskho  nroda  -  O  krovstve  a  kroch slovanskch,
o obianskych  a  cirkevnch  pomeroch  ako  starho,  tak novho veku
Slovkov. Tto kniha oduevnila  slovenskch osvietencov, a to rovnako
katolkov ako  evanjelikov. Jeho kniha  bola impulzom pre  J. I. Bajzu
i pre  A.   Bernolka  a  J.  Fndlyho,   aby  vystpili  s  programom
samostatnej  slovenskej literatry.  Vvin smerujci  k osamostatneniu
slovenskej  literatry  a  k  uzkoneniu  spisovnej  sloveniny u tak
pokroil,  e  po  Papnkovej   obrane  slovenskej  nrodnosti  a  jej
historickho  vznamu(1780)  bolo  vystpenie  J.  I. Bajzu organickm
pokraovanm  tohto  vvinu.  Bajza,   najprv  ako  satirick  bsnik,
prichdza s  nvrhom na spisovn  sloveninu na zaiatku  vldy Jozefa
II. No  tento nvrh mohol publikova  len roku 1783, ke  dal do tlae
svoj romn  Ren mlenca prhodi a  skusenosi. Neodvauje sa povi
urit nreie za spisovn jazyk. A preto sa rozhodne pre svoj vlastn
viacmenej nhodn  a umel systm, ovplyvnen  jednak etinou, jednak
jeho  vlastnou  hovorovou   sloveninou,  blzkou  zpadnm  nreiam.
Papnek  a  Bajza  svojimi  dielami  nastolili  otzku  nroda  a jeho
spisovnej  rei  ako  zkladn  otzku   doby.  A  preto  pre  mladho
bohoslovca  Antona  Bernolka,  ktor  roku  1784  preiel z Viedne do
generlneho seminra  v Bratislave, sa  potreba spisovnej rei  javila
ako potreba z kadho hadiska odvodnen.

     Anton Bernolk vyiel zo zsady,  e slovensk spisovn re m o
najtesnejie prilieha k hovorovmu udovmu jazyku Slovkov v Uhrch,
e sa  m zbavi tch  znakov, ktor boli  prenesen z etiny.  Preto
podva nvrh  na fonetick pravopis,  vychdzajc zo zpadoslovenskho
nreia. Nezvolil toto nreie nhodne. Trnava bola kultrnym centrom,
nachdzala sa tam univerzita i tlaiare.

     Svoj    nvrh    pravopisu    podoprel    sstavnou    slovenskou
gramatikou(Grammatica    slavica,     1790).    Uzkonil    vslovnos
stredosloveniny  v slabikch  e -   e -  e. Ku  gramatike pripojil
zbierku udovch prslov ako  ukku spisovnho jazyka. Nasledujceho
roku  (1791)  vydal  rozpravu  o  kmeoslov  a  tvoren  novch  slov
- Etymologia vocum  slavicarum. Svoje dielo  zavil vekm slovnkom,
na  ktorom horlivo  pracoval niekoko  rokov. Jeho  vydania sa vak u
nedoil.  A dvans  rokov po  jeho smrti  zsluhou Juraja  Palkovia
vylo  toto najvie  a zaslen  obdiv vzbudzujce  dielo -  Slovr
Slovensk esko-Lainsko-Nmecko-Uhersk.

     Bernolk   svojm   jazykovednm   dielom   nezskal  slovenskch
luternov  pre sloveninu,  a  tak  slovensk literatra  sa rozvjala
v dvoch  spisovnch jazykoch.  Jeho vznam  je vak  v tom, e poloil
zklady pre  samostatn slovensk literatru  a tm usmernil  vvin od
feudlnej nrodnosti k novodobmu  nrodu. Napokon to bol bernolkovec
bsnik Jn Holl, ktor vyslovil  shlas s novm uzkonenm spisovnho
jazyka na bze stredoslovenskho nreia.


