@CT 0
@LM 1
@RM 70
@PL 65
@TB -----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T
@MT 1
@MB 1
@PO 8
@PN 1
@OP 
@LH 6
                Jan Otenek : Romeo, Julie a tma

     Vojna vrchol. Jedinik Pavel iel do kina. Ete mal chvu as,
tak  sa iel  prejs do  parku.  Tam  stret Ester.  Vimol si,  e m
hviezdu  -  idovka.  Jej  rodiov  odviedli  to  Terezna, ona bvala
u prbuznch v  Prahe. Aj ona mala  s do Terezna, ale  nechcela tam
s.  Pavel  ju  zavedie  do  svojej  komrky,  ktor  mal pri otcovej
krajrskej dielni. Prve v tomto  ase 27.5.1942 bol v Prahe spchan
atentt  na rskeho  protektora Heydricha.  Nemci prehladvali  domy.
Pavel Ester nosil  jedlo a pitie. Ona musela by  ticho v tej komrke.
V tom  dome, kde  Ester, bval   aj Rejsek.  Pomhal nemcom.  Vo vojne
priiel o syna.  Rejsek o nej vedel a nakreslil  na jej dvere idovsk
hviezdu. Pavel  sa o Ester bl  a dohodol sa s  epekom(tovariom), e
odvez Ester na dedinu k tete. V t noc sa Pavel vemi bl. Vade bolo
pou vstrely.  Rejsek sa v t  noc opil a chcel  Ester vyda nemcom.
Ester nakoniec uchod z dielne. Ester zabij, ke prechdza cez mesto.
Pavla to ran, ale uvedomujem si, e ivot ide alej.

Citty :

loveku je jednou  osmnct, strane cosi chce, ani  rozezn co, je to
jen  aksi  velik  chtn  a  ze  v  tle,  jitiv  touhe nedosti
zeteln, ale siln, a bol.

Ta nutn le, otzka bez odpovdi, vytvoila mezi nimi nedobr napt.
Postavila  stnu mezi  otce a  syna, neprostupnou  tabuli skla: otzka
pon sklouzne jako detov kapka.

V ty,  jak chutn strach?  Tak slan, ale  ne jako sl.  Je to divn
zima,  probouz  se  ti  ve  vnitnostech,  zachvva jimi, stonoka se
studenmi nokami putuje  po ptei, zabloud k srdci  a dotkne se ho.
A rzem zmiz. Otepe se a chvli na nic nemysl.

Kad  lska  m  sv  djiny.  I  kdy  docela  krtk. Jaksi djiny
v kostce. M  as rstu a  zralosti. M slunen  nvr, strm spdy.
Sv det a snhy.

kam se podv, vude jsou! Na severu, na zpad, na vchod, na jihu,
rozlezli  se po  cel Evrop,   jako vbi,  jako rav  kobylky, nen
niku, jen pod  zem, s kulatou drou v hlav.  Otsl se zlm chladem.
Te teprve  zaal ctit, v em  ije, nco, co si  dve neuvdomoval.
Klec!

K n! K  n! Mozek mlel  naprzno ta dv  slova, mln bez  zrn. K n!
K n!

Lehk ruka mu sltla na  rameno, chvjiv pohlazen po vlasech. Poznal
ji. Obrtil se s neptomnm vrazem ve tvi. Stkaly po n slzy, ale
ty nikdo nevidl. Tto! poloil hlavu  na ttovo rameno a sotva slyel
trhan     epot     u     ucha     "Pozd...chlape...nezbva     ne
ekat..doufat...snad   se  nic...snad..musme   vydret,  maminka   se
nic...rozum, je nemocn...nesm...u jsou v ulici!"

Star domy jsou jako sta lid:  plny vzpomnek. Maj svou tv, svou
vni.  Jejich  zdi  jsou  iv  podivuhodnm  zpsobem.  Co vidly? Co
slyeli? ledacos do sebe lty vsklad jejich oprskan omtka. Ano, ty
zdi  jsou iv  pbhy lid,   kter se  mezi nimi  odehrli. Nkter
z nich jsou  asto vzpomnny, jin upadaj  v zapomenut. O nkterch
se ml. ij  beze slov, za sty, za oima.  Pat k nikdy nenapsanm
vzruujcm djinm starch dom.