@CT 0
@LM 1
@RM 70
@PL 65
@TB -----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T-----T
@MT 1
@MB 1
@PO 8
@PN 1
@OP 
@LH 6
                        Milo Urban : iv bi

     Na  poiatku Rztoania  nechpali ani,  o sa  to vlastne stalo.
A nechpali Rztoania ani neskorie, ke u vojna bola v plnom prde.
Rztoky   -  ako   sa  vravelo    -  leali   pnu  bou   za  chrbtom,
v najsevernejej asti  Slovenska, zvesti, ktor  sem prichodili, boli
ako  preceden, bez  sily, bez  ostria. Tak  nechpali Rztoania dlho
a mono neboli by pochopili vbec, keby ich vojna svojou surovou rukou
nebola chytila za  driek a keby im nebola uderila  primo na srdce. Oi
sa  im  zanaj  otvra  a  prchodom  Ondreja  Korea z vojny. Tak
obrka Vm z neho urobili, zjedli  mm ho. Darmo ste ho vychovali. o
si  teraz  pone.  Robi  neme,  ba  ani  dohovori sa nebude vedie
s nikm. obrk na cel ivot je obrk(Ilka).
Vojsko si  bralo veci -  okrdali ud. Kravu  nenvid cel dedina,
lebo  pomha androm.  Chlapi sa  tu vemi  menili :  Tak stvali  sa
akmisi   senmi,  priamymi,   ich  vlastnosti   jednoduili  a  do
primitvnosti. Kto nenvidel, nerozoberal,  preo nenvid, a nesnail
sa svoju nenvis tlmi.

Tak notr Okolick oskoro stal  sa predmetom nenvisti celch Rztok.
Jeho meno bolo spojen s nadvkami, ukonenmi zlovestnou pomlkou.

Adam  Hlavaj  uiel  z  frontu  a  bol  stle  prenasledovan.  Ke sa
dozvedel, e Eva m nezkonn diea,  vstpila doho zlos. Ake ke mu
Krava  povedal, e  otcom toho  dieaa je  Okolick, rozhodol sa ho
zabi. Adam  je stle na teku,  ale ud sa zana  bri. Okolick sa
zana  b vzbury  a privol  si posily  - vojsko.  Adama chytia,  no
Krava   mu  pome   ujs.  alm   rebelom  je   Ilka.  Ilka
neprestvala. Chodila  po Rztokch ako podpaa.  Tu istku, tam faku
hodila.  kopla  ostrm  slovom,  pretoe  biom  svojej  nenvisti  po
ahostajnch, take sa a prehli. Nadvala im, ke plakali, vysmievala
ich,  ke hrozili,  tvala ich,  prbdzala celm  ohom rozparchanho
srdca, hnevom  okradnutej matky. Z  frontu sa vrtili  al chlapi sa
ud  sa zana  bri. Ilku,  ktor od  vojska iadala syna zabili.
Angyal, jeden  z vojakov hovor  : Ale maj  pravdu. Trpeli, a  to ich
teraz  ospravedluje. Na  ich miste  ani ja  by som  in neurobil. ud
pochyt vojakov, potom  vyplieni krmu a Okolickho utop  tam, kde sa
utopila Eva. Zajali sa hulkajc cez dedinu a o chvu bol u notarit
hore  nohami.  Rztoky  zrili.  Rztoky  lmali. Rztoky neuvaovali.
Hlavaj  sa potom  zasmial. Zamial  a bol  to smiech  loveka, ktor po
dlhom  utrpen vstal,  vzal rukavicu  a smelou,  dravou rukou hodil ju
budcnosti do tvre, nie aby  bol hrdinom, pochybnm cukrkom udskch
st, ale aby dosiahol to, o mu od vekov nlealo - slobodu!


Citty na druh as ivho Bia :

Hlavajova vbojn smelos chytila splaen srdcia Rztoanov. Keby bol
priiel medzi  nich, boli by  mu stskali ruky,  objmali ho. Keby  sa
bolo  dalo, boli  by ho  vodili a  ukazovali ako  nevdan zvltnos,
ktor len oni maj. Stal sa im pomom odboja, prkladom smelosti.

i  Rusov zabja  nebol hriech?   A zabjali  sme ich  tisce takch,
ktorch sme jakiv nevideli, ktor nm ani tko neublili, o by tuto
za  necht  volo.  Zao,  preo  tie  chat,  o  neublili nikumu,
umierali? A tak  zdochliak, tak przni cudzch ien,  ktor v ivote
dobrho neurobil,  me bezstrestne pcha  svinstv? Takch tam  mali
vyhna, nech  sa pozabjaj, ale  nie nevinnch ud,  ktor nemu na
svoju oboranu ani prstom pohn.

Adam  Hlavaj, chrniac  seba, chrnil  aj osi  viac :  chrnil svojho
syna, chrnil  krvav urku, aby  ju mohol ukza  budcim. Bol ivm
protestom proti zkonom chrnenmu nsiliu.

Tu nejde  o prpad, dua  moja, podvracal ho  Mrva, ale o  ivot. Akm
prvom sa pohorujete  na niekoho preto, e chce  i? ivot je predsa
takou absoltne skromnou a svtou vecou,  e nik nem prva kls na
ruku.

Tvorili spolon rieku, ktor sa chystala pretrhn hrdze.

Hej, ervienka...  Myslte, e na  ervienku zomieraj? Hlpos!  Keby
mali poriadnu stravu, keby nemuseli hlbovinou zaha hlad, nebolo by
im ni. Ale  mku, ktor im patr, er in...  Choe si pozrie, kde
s kole,  kde je hojnos,  kde bruch rast  aj teraz. To,  o vaim
kvatm pobrali, daj  do seba pni. A vy im  dvatee, vy trpte, vy
neinne pozerte, ako vm tie chat hyn.

Sloboda,  sloboda!  opakovali  a  pred  nimi  otvorilo sa osi napodiv
krsne,  aksi vekolep  svet.  Zmocovala  sa ich  nekonen rados,
jadnak,  e  sa  ich  mil  iv  vracaj,  jednak,  e  vojna a bieda
prestane.

Zabi  zbytonos, ialenstvo  a vrti  sa ku  skutonosti, k ivotu,
k jedinmu  zmyslu vetkho.  A sedla,  pracujci ud,  zem sa zaala
hba, aby zadrhla zbytonos, ialenstvo.

Vtedy si uvedomili,  e Kravu vlasnte, i ke  sa previnil, maj radi
ako lena jednej  rodiny, ako blizku, znmu vec,  zko svisiacu s ich
ivotom. Poznali  jeho spsoby, jeho  hlas, ke dao  oznamoval, kad
jeho pohyb, arty, ktor s nm vystrjali. I prilo im ho naozaj to.
Aksi matersk nenos sa ich  zmocnila. Kad mu chcel pomha, poda
pomocn ruku, pohladi ho. Skoro sa pretekali v jeho odnan.



