2. MATURIN OTZKA ZO SLOVENSKHO JAZYKA
Staria slovensk literatra
1	Staria slovensk literatra
Pod starou slovenskou literatrou rozumieme literrnu tvorbu na zem Slovenska v rokoch 800 a 1780. Delme ju na Stredovek, humanistick a renesann , a barokov literatru.
1.1	Stredovek literatra 
Stredovek literatra spad do obdobia rokov 800 a 1500. Delme ju na Starosloviensku a pansko-latinsk literatru.
1.1.1	Staroslovienska literatra 
Je to literatra z rokov 800-1000.
V roku 833 bola zaloen Mojmrom I. Vek Morava ako 1. ttny tvar Slovanov . Rozvoj vzdelanosti zvisel na franskch kazoch, ktor vak upevovali vplyv Franskej re na Vek Moravu, prve preto kniea Rastislav, ktor nastpil po Mojmrovi, poiadal byzantskho cisra Michala III v roku 862, aby mu poslal vierozvestov. Michal III poslal Kontantna (Cyrila) a Metoda, ktor prili na Vek Moravu v roku 863. Ich lohou bolo renie vzdelanosti a kresanstva v domcom jazyku. Na splnenie tohto ciea vytvorili prv slovansk spisovn jazyk - staroslovieninu a psmo - hlaholiku. Staroslovieninu vytvorili z macednskeho nreia, okolo Solna, z kadia pochdzali. Hlaholiku vytvorili z malch psmen grckej abecedy, Cyrilovi iaci po jeho smrti vytvorili nov psmo - cyriliku, z vekch psmen grckej abecedy, z nej vznikla dnen azbuka. Cyril a Metod takisto vytvorili mnostvo prekladovej literatry , ale takisto pvodnej literatry. Zaloili takisto mnostvo kl a z byzantskej re priniesli  a preloili takisto zkonnky. Staroslovienina bola a do roku 885 tvrtm liturgickm jazykom. Ich iaci boli Svtoplukom vyhnan z Vekej Moravy.
1.1.1.1	Prekladov literatra
Prekladali sa hlavne liturgick texty - star zkon, evanjeli, ale takisto bizantsk zakonnky a in.

Dielo: KYJEVSK LISTY
Dielo: PRASK ZLOMKY
1.1.1.2	Pvodn literatra
Autor: KONTANTN
Dielo: PROGLAS
-je to prav slovansk bse
-Kontantnov oslavn predhovor k evanjeliu, oslavuje tu Preklad evanjelia 
-vyzdvihuje potrebu domceho jazyka a psma pre rozvoj vzdelanosti
-obrauje tu prva Slovanov na bohosluby a vzdelanos vo vlastnom jazyku
-rencky patetick tl

Dielo: MORAVSKO-PANNSKE LEGENDY
-toto dielo m dve asti - IVOT KONTANNA a IVOT METODA
-zaoberaj sa ivotmi Kontantna a Metoda
-asi je to dielo dvoch autorov Klimenta a Goradza
-dielo m historick aj literrny vznam

Autor: KLIMENT
-bol to Kontantnov iak
Dielo: IVOT KONTANTNA
-je to legenda
-je to Kontantnov ivotopis, ale vemi rozsiahly, fylozofick
-Kontantn je tu idealizovan, ako scitil s trpiacimi, jeho boj s trojjazinkmi pred prchodom na Vek Moravu  at.
-napsan rtorickm, patetickm tlom

Autor: GORAZD
-bol to Kontantnov iak
Dielo: IVOT METODA
-je to legenda
-Metodov ivotopis, ale je menej obrny, menej idealizcie, patetickosti, tylisticky jednoduch
-obsahuje konkrtne historick fakty, udalosti, vemi dobr vykreslenie pomerov na Vekej Morave
-je tu opsan len Metodovo psobenie na Vekej Morave
1.1.2	Pannsko-latinsk literatra
Od roku 1000 do 1500.
Rozpadla sa Vek Morava a zemie Slovenska sa dostalo pod uhorsk nadvldu. Ako vade v Uhorsku sa pouvala ako jazyk psomnost latinina, neskr sa zsluhou zemianstva zaala pouva etina a slovakizovan etina. Centrami vzdelanosti boli kltory a cirkevn koly, ale zakladali sa aj mestsk koly a univerzity. Psala sa nboensk ako aj svetsk literatra a hlavnmi nrami bola legenda a kronika.
1.1.2.1	Po latinsky psan literatra
Zhruba od roku 1000 do prvej polovice 14-teho storoia.
1.1.2.1.1	Nboensk literatra
Psali sa hlavne modlitby, almy, piesne, kzne, legendy, exempl.

Autor: MAURUS
-biskup
Dielo: LEGENDA O SVTOM SVORADOVI A BENEDIKTOVI
-legenda odohrvajca sa na zem Slovenka, o pustovnkoch Svoradovi a Benediktovi, obidvaja s slovenskho pvodu

Dielo: LEGENDA O SVTOM TEFANOVI
-legenda napsan anonymne pojednvajca o skutkoch sv. tefana a jeho boji za renie kresanstva v Uhorsku
1.1.2.1.2	Svetsk literatra
Psali sa hlavne tudentsk, pijansk piesne a kroniky.

Dielo: ANONYMOVA KRONIKA
-dielo neznmeho kronikra, ktor vzniklo okolo roku 1200 a zachytva vldu uhorskho kra Bellu III
1.1.2.2	Literatra psan po esky a slovakizovanou etinou
Od polovice 14-teho storoia po rok 1500.
1.1.2.2.1	Nboensk literatra
Hlavne piesne a modlitby. 

Dielo: VITAJ MIL SPASITEU
-nboensk bse

Dielo: SPISK MOTLITBY
1.1.2.2.2	Svetsk literatra
Hlavne piesne, listy a listiny.

Autor: LEONARD Z UNIOVA
Dielo: BOSTN DVOJVERIE


Dielo: ILINSK MESTSK KNIHA
-ilinsk kronika z rokov 1378-1524
1.2	Humanistick a renesann literatra
Na Slovensku sa humanistick a renesann literatra rozvjala v rokoch 1500-1650.

Humanizmus:
Tento mylienkov prd vznikol na konci 13. storoia hlavne pod vplyvom novch objavov a pokroku techniky. Pozornos sa privrtila k loveku a k pozemskmu ivotu, k rozumu. Humanizmus vychdzal z filozofie racionalizmu, zo senzualizmu a individualizmu. Psalo sa po latinsky a vzorom bola antika.

Renesancia:
Vychdzala z humanizmu a  tka sa hlavne umenia a literatry. Pe sa u v nrodnch jazykoch. Hlavnou tmou je okrem antiky ena. Pozornos je sstreden na zmyslov vnmanie, na radostn pozemsk ivot.

Literatru ovplyvovala nepriazniv spoloensk situcia - sedliacke vzbury, reformcia a protireformcia, tureck vpdy, protihabsbursk povstania.  Obidva smery sa na Slovensku rili hlavne v medzi achtou a inteligenciou. Zsluhu na ren humanizmu u ns m Matej Korvn, ktor v roku 1465 zaloil v Bratislave prv slovensk univerzitu Academiu Istropolitanu. V roku 1635 bola zsluhou biskupa Petra Pazma zaloen katolcka univerzita v Trnave.
1.2.1	Humanistick literatra
Psala sa po latinsky.
1.2.1.1	Pozia
Autor: MARTIN RAKOVSK (1535-1579)
-obidve jeho diela s v elegickom distichu=dvojverie asomernej prozdie zloen z jednho hexametra a jednho pentametra
Dielo: O SPOLOENSKCH VRSTVCH V TTE A PRINCH PREVRATOV V                               KROVSTVCH A CISRSTVACH
-je to verovan didaktick, reflexvne, obianske a politick dielo
-v pravej asti rozober rozvrstvenie spolonosti a charakterizuje jednotliv
  vrstvy, ako najlepia sa mu vid stredn vrstva, o ktorej tvrd, e je pilier spolonosti
-v druhej asti sa ozrejmuje priny prevratov a vzbr v ttoch 
O SVETSKEJ VRCHNOSTI
-poda vzoru antiky, na zaiatku ale nevzva mzy, ale pros Krista, aby mu zabezpeil ich priaze
-definuje existenciu vrchnosti a dvody jej existencie
-uvdza model idelneho panovnka poda kresansko-antickch humanistickch zsad

Autor: JAKOB JAKOBEUS (1591-1645)
-je predchodcom osvietenskch a romantickch autorov
Dielo: SLZY VZDYCHY A PROSBY SLOVENSKHO NRODA
-prv lyricko-reflexvna skladba na oslavu nrodnej minulosti slovkov
-slovensk nrod je stelesnen v osobe Matky Slovkov, ktor narieka nad osudom svojich det, hovor o svojich trapch, nakoniec sa obracia na Krista, aby jej pomohol, Kristus ju odkazuje na posmrtn ivot
-dielo je v asomernej prozdii, v hexametri, len koniec je v elegickom distichu
1.2.1.2	Odborn prza
Autor: JN JESENIUS (1566-1621)
-bol rektor praskej univerzity, uskutonil prv verejn pitvu, po potlaen Stavovkho povstania bol sat
Dielo: L EKRSKE SPISY

Autor: VAVRINEC BENEDIKT NEDOERSK (1555-1615)
-psobil na praskej univerzite, jazykovedec
Dielo: DVE KNIHY ESKEJ GRAMATIKY (1603)
-prv systematick esk gramatika
1.2.2	Renesann literatra
Psala sa slovakizovanou etinou a etinou.
1.2.2.1	Pozia
1.2.2.1.1	Historick piesne
Autori s vinou neznmy. Vznikali pod vplyvom udalost v krajine - tureck vpdy, povstania. Prejavuje sa vplyv udovej slovesnosti.

Dielo: PSE O SIGETSKM ZMKU (1566)
-protitureck tmatika

Dielo: PSE O MODROM KAMENI, DIVNE A ZVOLENE
-protitureck tmatika

Dielo: PSE O ZMKU MURNSKM
-protihabsbursk tmatika
1.2.2.1.2	bostn lyrika
Dielo: PSE O DVCH UHERSKCH PNOCH A TURECKHO CISRE DCRE
-rytierska verovan romanca
-skuton historick postavy
1.2.2.1.3	Duchovn lyrika
Autor: JN SILVN (1493-1573)
-biskup
Dielo: PSNE NOV NA SEDM ALM KAJCCH

Autor: ELI LNI
-najtalentovanej bsnik starej slovenskej pozie
1.2.2.2	Drma
Autor: PAVEL KYRMEZER 
-prv slovensk dramatik
-bol kazom, psobil v Uherskom Brode
Dielo: KOMEDIE ESK O BOHATCI A LAZAROVI  (1566)
-prbeh z biblie, v ktorom boh za nemilosrdn spvanie k biednemu Lazarovi prde do pekla
-kriticky zobrazuje trpk ivot chudoby
KOMEDIE NOV O VDOV
-takisto hra na biblickom zklade
-o vdove, ktor je dln kupcovi, ten ju chce da zavrie, prde prorok, rozmno jej olej, ona ho pred a zaplat dlh
-Rchel je idealizovan, idel kresanskch cnost
-postavy s rozdelen na dobre, zl a epizodick, zl a epizodick s vykreslen realisticky, dobr nie, pouva aj jazykov diferenciciu postv
-poukazuje na socilnu nerovnos, na priepas medzi chudobou a bohatmi
1.3	Barokov literatra
Na Slovensku sa barokov literatra rozvjala v rokoch 1650-1780.

Barok:
Je to spoloensk, mylienkov a umeleck prd, ktor vznikol sa zaal ri zo panielska. Podmienky boli ako v humanizme - 30. Ron vojna, chaos, epidmie no nastpila rekatolizcia. Vldla pochmrna atmosfra a udia sa znova zaali utieka k bohu a k posmrtnmu ivotu. Barokov nzory vak boli pln protikladov a preto i literatra bola poznaen protikladmi - nboensk mysticizmus s pozemskou zmyselnosou, neprirodzen ptos a preitou emocionlnosou, priepas medzi umelou a udovou slovesnosou vs. Vytvranie vzahov medzi nimi. Barok sa vyznauje hlavne vekou dekoratvnosou, pompznosou a ptosom.

Spoloensk situcia na Slovensku sa vemi nezmenila. Pokrauj tureck vpdy, povstania, rekatolizcia a reformcia. V zujme rekatolizcie bol v Trnave zaloen jezuitsk rd, ktor mal pod patrontom hlavne kolstvo. V monarchii vldne Mria Terzia, ktor prijala osvietensk mylienky a rob mnostvo reforiem, hlavne v kolstve.

Literrny barok na slovensky sa odlioval od svetovho v tom, e nebol a tak pompzny, uprednostoval sa stredn aj udov tl s jednoduchmi jazykovmi prostriedkami. Katolci pouvali slovakizovan etinu, evanjelici etinu.

1.3.1	Pozia
1.3.1.1	Nboensk pozia
Delila sa na katolcku a evanjelick. 

Autor: JURAJ TRANOVSK (1592-1637)
-evanjelick kaz
Dielo: CITARA SANCTORUM (1632)
-evanjelick spevnk
-vyiel v mnohch reedcich, vdy doplnen

Autor: BENEDIKT SZLLSZI
-benediktnsky mnch
Dielo: CANTUS CATHOLICI (1655)
-katolcky spevnk
1.3.1.2	Didakticko-reflexivna lyrika
Autor: PETER BENICK (1606-1664)
Dielo: SLOVENSK VERE

Autor: HUGOLN GAVLOVI (1712-1787)
-pvodom Poliak, frantiknsky kaz
Dielo: VALASK KOLA MRAVV STODOLA
-vytvoril to  poda sksenost a ivotnej filozofie pastierov s ktormi sa stkal
-autor sa tu vyjadruje k zlm udskm vlastnostiam, kritizuje ich 
-kritika opilstva - "lovk opil, dnmu nemil."
-kritizuje bohatch-"Bohat ma mnoho det a chudobn det."
-kritika znevaovania vlasti-"Vemi je hlpy, kto vlast sv tup."
-1500 bsn, kad m nzov, 3 strofy, po tyroch veroch, prv ver je 14 slabin, pouva zdruen rm, kad m prolg jadro a zver s ponauenm
-m to 21 kapitol, kad kapitola obsahuje pastiersky spev a 53 bsn, v 22 kapitole nieje spev, li sa v nej s itateom
-dielo je napsan severozpadoslovenkm nrem s eskmi prvkami, jednoduch a zrozumiten jazyk
-vchodisko nachdza len vo viere a posmrtnom ivote

1.3.2	Prza
1.3.2.1	Memorov a cestopisn
Autor: TEFAN PILRIK (1615-1693)
Dielo: OSUD PILRIKOVSK (1666)

Autor: JN SIMONIDES (1648-1708)
Dielo: VZENIE VYSLOBODENIE A PUTOVANIE (1676)
-napsan formou dennka po latinsky
-bol evanjelik, aj s priateom ho poslali na galeje do Talianska, podarilo sa mu ujs, prechdzali cez Taliansko, vajiarsko, Nemecko a domov
-vma si prrodn, ale aj hospodrske, nboensk a geografick podmienky

Autor: DANIEL KRMAN (1663-1740)
Dielo: ITINERRIUM (CESTOVN DENNK) (1709-1711)
-dielo napsan po latinsky 
-cestopis z jeho cesty za vdsky krom Karolom III, prechdza Poskom, Litvou, Pruskom, Bieloruskom, Moldavou, Ukrajinou a Ruskom, je svedkom porky vdov Rusmi, utek spolu so vdmi , dostane sa do vlasti
-podrobne opisuje kultrne, socilne, nboensk a geografick pomery
1.3.2.2	Dobrodrun prza
Autor: MRIC AUGUST BEOVSK (1741-1786)
Dielo: PAMTI A CESTY GRFA MRICA AUGUSTA BEOVSKHO
-opisuje tu svoje cesty, zajatie na Sibri a Kamatke, plavbu do ny a na Madagaskar
1.3.2.3	Odborn prza
Autor: MATEJ BEL (1684-1749)
-rodk z Otovej
-najvznamnej uhorsk vedec a polyhistor tch ias
-bol predchodcom osvietenskej vedy, pouval modern racionalistick metdy
-volali ho Vek ozdoba Uhorska
Dielo: HISTORICKO-ZEMEPISN VEDOMOS O NOVOM UHORSKU
-po latinsky napsan encyklopedick dielo o Uhorsku z 18-teho storoia
-o niektorch uhorskch stoliciach a krovskch mestch
-upozoroval na autochtnnos Slovkov

Autor: ADAM FRANTIEK KOLR (1718-1783)
-rodk z Terchovej
-bol historik a prvnik, stal sa riaditeom viedenskej cisrskej kninice
-spolupracoval na kolskch reformch Mrie Terzie
Dielo: O PVODE A STLOM POUVAN ZKONODRNEJ MOCI
-napsan v latinine
-kritika socilnych pomerov v Uhorsku, navrhuje zdani cirkev aj achtu 
1.3.3	Drma
Drma sa rozvjala hlavne na kolch, kde sa hrvali hry na konci kolskho roku. K jej rozvoju prispeli jezuiti, ale hrvalo sa aj na Trnavskej univerzite a v Bratislave. K rozvoju drmy prispel vraze PETER PAZM. Hrali sa hlavne hry zo ivota svtch, antick mytolgia a uhorsk dejiny - SLVNA BRATISLAVA, KR IGMUD, PARIS, GAIUS IULIUS CAESAR, MATKA BOLEST. Bolo to vak horie ako drmy Kyrmezera.
