3. MATURITN OTZKA ZO SLOVENSKHO JAZYKA
Osvietensk myslenie v slovenskej klasicistickej literatre
1	Osvietenstvo a klasicizmus v slovenskej literatre
Do tohto obdobia zaraujeme literatru z rokov 1780-1830.

Osvietenstvo:
Osvietenstvo je spoloenskm a mylienkovm smerom, ktor sa ri v 18. storo. Vznikol ako reakcia na zl spoloensk situciu -  feudalizmus je v krze, nastupuje burozia, rozvoj techniky, obchodu a priemyslu, udia sa odklaj od nadpozemskho ivota, veria len vlastnmu rozumu. Zkladom osvietenstva a klasicizmu sa stala filozofia racionalizmu, ktorej tvorcom bol  Ren Descartes, tvrdili, e vetko sa d vysvetli a spozna rozumom. Z tohto plynul protifeudlny a proticirkevn charakter osvietenstva a klasicizmu. Spochybovali boie prva krov, tvrdili, e kad lovek m prvo na svoje presvedenie a chceli tt pretvori na republiku, alebo kontitun monarchiu. Predstaviteom osvietenstva bol FRANCOIS  MARIE AROUET VOLTAIRE alebo franczka skupina encyklopedistov (DENIS DIDEROT a in, vydvali pr encyklopdiu na svete - ENCKYKLOPDIA, ALEBO RACIONLNY SLOVNK VIED, REMESIEL A UMEN)

Klasicizmus:
Klasicizmus vznikol ako prejav osvietenstva v literatre, je len literrnym smerom. Nzov je zo slova classicus - vzorov, prkladn, vinikajci. Najviac sa tento smer rozvjal na dvore udovta XIV. Znova sa vracali k antike, jej literrnej forme, ale aj idelom. Vsledkom bol vek draz na formu diel, autori boli sputnan pravidlami, nebolo dleit, aby mal autor talent, ale aby bol vzdelan. Postavy konali pod vplyvom rozumu, hlavn konflikt bol medzi citom a povinnosou, postavy boli idealizovan - charakterov typy, krsne je to, o je pravdiv, vyhra mala morlka, es a povinnos. Pravidl pre poziu stanovil NICHOLAS BOILEAU v diele BSNICK UMENIE. nre sa delili na vysok (da, epos, tragdia), kde vystupovali aristokrati, museli by vzneen, iadne komick prvky, najlepie boli, ke konili tragicky, nmety z histrie a antiky a nzke nre (satira, bjka komdia), kde vystupovali hrdinovia z nich vrstiev, iadny aristokrati, aj komick jednanie postv, nmety len zo sasnosti. Mieanie nrov bolo neprpustn. Psala sa hlavne drma, pouvalo sa vea rekvizt, mohli hra aj eny, mala sa dodriava trojjednota miesta asu a deja, ale nie vdy to tak bolo.
1.1	Osvietenstvo v slovenskej literatre
Za osvietensk sa v slovenskej literatre pokladaj roky 1780-1820.

V Raksko-Uhorsku vldol v Jozef II, ktor prijal osvietensk myslenie a pod jeho vplyvom vykonal vek mnostvo reforiem. Zruil vetky neuiton mnske rehole a jezuitov, pretoe t stali v ele rekatolizcie, zrovnoprvnil vetky nboenstv, zruil nevonctvo, zruil cenzru a reformoval kolstvo. Dleit bol aj hospodrsky rozvoj, pretoe burozia mala stle viac moci, zakladali sa manufaktry. 

Osvietenstvo sa vak napriek tomu na Slovensku presadilo iba u inteligencie, ktor sa pod jeho vplyvom zaala zaujma hlavne o nrodn otzky. Ako hlavn prinu odnrodnenia zvynch vrstiev obyvatestva identifikovali nevzdelanos a neexistenciu spisovnho jazyka. Usdili, e na to, aby sa slovensk nrod vrtil k svojim tradcim a zskal i postavenie v mnohonrodnostnom Uhorsku mus existova prve spisovn jazyk, za ktorho pomoci je mono ri vzdelanos a literatru.  Inteligencia vak bola rozdelen na katolkov, ktor pouvali slovakizovan etinu a evanjelikov, ktor pouvali  kralick biblick etinu.  

Autor: JOZEF IGNC BAJZA (1755-1836)
-bol katolckym kazom
-podnikol prv pokus o vytvorenie spisovnho jazyka - bajzoviny, pouval fonetick pravopis, vytvoren z nreia okolo Trnavy a z etiny, nemal gramatick pravidl
Dielo: REN MLDENCA PRHODY A SKSENOSTI (1784)
-prv slovensk romn, dobrodruno-cestopisn, v bajzovine
-m 2 asti, hlavn postava je Ren - syn bentskeho metiaka
-v prvej asti, ktor je prevane dobrodrun  a odohrva sa v exotickch krajinch Ren had svoju sestru, njde ju, po ceste si njde aj frajerku
-v druhej asti, ktor je vchovn putuje Ren so svojim priateom po Slovensku, vma si zl pomery, kritizuje alkoholizmus, zl zaobchdzanie s poddanmi, kazsk stav, konanie nkladnch hostn, cirkev aj achtu
-vydvanie romnu bolo zastaven
SLOVENSK DVOJNSOBN EPIGRAMATA
-kritizuje a zosmieuje tu zl udsk vlastnosti
-tie v bajzovine

Bajzovina sa neujala, pretoe nemala gramatick pravidl. Po Bajzovi sa snahy vytvori spisovn jazyk ujali tudenti tudujci na katolckom Generlnom seminri v Bratislave, na ich ele stl Anton Bernolk.

Autor: ANTON BERNOLK (1762-1813)
-pochdzal zo dediny Slanica na Orave
-vytudoval katolcku teolgiu
-psobil v eklisi (dnen Bernolkovo), potom v Novch Zmkoch kde aj zomrel
-svoju normu sloveniny - bernolkovinu odvodil zo zpadoslovenskho nreia z okolia Trnavy, pretoe zpadn Slovensko bolo najvyspelejie, toto nreie pouvalo najviac inteligentov, uvedomoval si ale, e stredoslovensk nreie by bolo lepie, pouval fonetick pravopis
-nezskal pre bernolkovinu evanjelikov, take sa stle psalo v dvoch jazykoch
Dielo: JAZYKOVEDNO-KRITICK ROZPRAVA O SLOVENSKCH PSMENCH (1787)
-tmto dielom prvm kodifikoval sloveninu v roku 1787 kedy vylo - rok kodifikcie
-vysvetuje tu, preo je nutn kodifikova sloveninu, preo to urobil, preo si vybral prve zpadoslovensk nreie
-navrhol fonetick pravopis, kde sa vdy oznaovala dka a mkkos
GRAMATICA SLAVICA (SLOVENSK GRAMATIKA)
-druh dielo, ktorm kodifikoval bernolkovinu
-zsady jeho gramatiky, navrhol gramatick nzvoslovie, ale neujalo sa
SLOVR SLOVENK-ESKO-LATINSKO-NEMECKO-UHERSK
-6 zvzkov 5 jazyn slovnk
-neobsahoval len slov, ale aj cel frzy
-mal sli Slovkom na uenie cudzch re a na literrnu tvorbu
-vyiel a 12 rokov po jeho smrti

Autor: JURAJ FNDLY (1750-18110
-bol takisto katolckym kazom
-uvdzal do ivota bernolkovinu 
Dielo: DVERN ZMLVA MEZI MNCHOM A IBLOM
-je to satirick dielo napsan formou dialgu medzi mnchom Anastziom a diablom Tittinilom
-schvauje tu reformy prijat Jozefom II, zruenie obravch rehol, kritizuje cirkev, poukazuje na chudobu a navrhuje aj rieenia
-dostal za to dva tdne kltornho vzenia d alie pokraovania boli zakzan
PILN DOMAJ A PON HOSPODR
ZELINKR
O HOROCH A VELCH
SLOVENSK VELR
-nun diela

Zsluhou Bernolka a Fndlyho vznikla v roku 1792 uen spolonos SLOVENSK UEN TOVARISTVO so sdlom v Trnave. Patrili do nej spisovatelia a predplatitelia knh napsanch v bernolkovine, postupne vak zanikala, pretoe sa menili spoloensk pomery.
1.2	Klasicizmus v slovenskej literatre
Klasicizmus sa na Slovensku existoval v rokoch 1820-1830.

Spoloensk situcia sa pre Slovkov znane zhorila, pretoe potom, o Svt Aliancia (Raksko, Prusko,Rusko) porazila Napolena zaal sa v Uhorsku siln nrodnostn tlak, zavdzzanie maariny do kl, radov, utlanie nrodnostnch hnut a takisto upevovanie feudalizmu, o viedlo k zhoreniu podmienok pre buroziu, nrodn hnutie stagnovalo, pretoe zomreli bernolkovci. Toto viedlo slovensk inteligenciu k mylienke toho, e vetci Slovania si maj pomha a e pomoc treba oakva hlavne od Ruska, ktor je ako jedin zvrchovanm silnm slovanskm ttom. Takto mylienky presadzuje aj nemeck filozof Johan Herder, ktor tvrdil, e Slovania maj pred sebou vek budcnos, pretoe nikdy neviedli vojny a boli pohostinn. Slovensk inteligencia tieto mylienky rozpracovala  do tzv. IDEI SLOVANSKEJ VZJOMNOSTI - vzjomn kultrno-politicko-vedeck spoluprca medzi Slovanmi.

Autor: PAVEL JOZEF AFRIK (1795-1861)
-vinu ivota preil v Prahe, meno si psal po esky
-bol teolgom, filozofom, jazykovedcom a historikom
-bol evanjelick kaz, take psal po esky
-psal hlavne vedeck diela, zajmal sa o histriu Slovanov
Dielo: TATRANSK MZA S LYROU SLOVANSKOU
-jeho jedin bsnick zbierka
-pouil sonety  , ktor sa jeho zsluhou dostal do slovenskej pozie
-vychdzal z stnej udovej slovesnosti, jnokovsk tmatika
DEJINY SLOVANSKEJ REI A LITERATRY
-jeho prv vedeck dielo, jedno zo zkladnch diel o slovanskej kultre vbec
-uznva tu prvo Slovkov na vlastn jazyk a literatru
-uznva Slovkov ako vlastn nrod a odliuje ich od echov
SLOVANSK STAROITNOSTI
-historick dielo o dejinch Slovanov od najstarch ias do 10. Storoia
-bolo to najucelenejie a najobsiahlejie takto dielo tch ias
SLOVANSK NRODOPIS
-uviedol a na mapch vyznail vetky slovansk jazyky a nreia a napsal prehad literatry
-Sloveninu tu u nepoklad za samostatn jazyk, ale len za nreie etiny, za slovensk literatru poklad len t napsan v bernolkovine, ostatn poklad za eskoslovensk
Autor: JN KOLLR (1793-1852)
-bol evanjelick kaz, psal po esky
-tudoval v Jene v Nemecku a poas tdia tam zail oslavy 300 vroia lutherovej reformcie a vimol si nemeck ovinizmus, navtevoval prednky z histrie Nemecka v ssvislosti zo Slovanmi a nadobudol presvedenie, e Nemci Slovanom stle kodili, navtvil zemie luickch Nemcov a zistil, e Nemci s schopn asimilova Slovanov, zoznmil sa s mylienkami Herdera prijal mylienku slovanskej vzjomnosti, zabil  sa do Fredericky Schmidtovej, ktor sa preho stala inpirciou
-stal sa poradcom viedenskej vldy pre otzky kolstva a spisomnho jazyka, navrhol, aby sa vyuovalo v staroslovienine
Dielo: BSNE JNA KOLLRA
-jeho prv bsnick zbierka
-bostn bsne napsan v elegickom distichu v asomernej prozdii
SLVY DCRA (1824)
-cyklick bsnick skladba
-obsahovalo to Predspv a potom 3 spevy(Sla, Labe, Dunaj), v prepracovanom vydan pridal ete dva spevy (Lthe, Achern)
-Predspv je v asomernej prozdii v elegickom distichu, spevy s v sonetoch a v sylabotonickej prozdii
Predspv
-pochmrne laden, smti kvli neastnej lske k Mne (Frederika Schmidtov), smti aj kvli zlmu postaveniu Slovanov vo svete, oznauje tu Nemcov za nsilnkov, Slovanov idealizuje
-odsudzuje tu nsilie slovami "Sm svobody kto hoden svobodu zn viti kadou, ten kdo do put jma otroky sm je otrok."
-v zvere vyslovuje vieru v lepiu budcnos Slovanov, vyzva ich k prci, aktivite
Sla
-spomna na pekn asy v Jene, na lsku k Mne, ako ho lska zmenila, li sa s ou, subuje jej vernos
-vea bostnch sonetov
-nevie sa rozhodn i viac bi vlas, alebo Mnu - "Srdce vyrvu, ve dv rozlomm, 'Na', knu, 'jednu vlasti plku, druhou Mne.' "
-Mna dva slovansk vlastnosti, postupne sa mu men na mtick bytos, dcru bohyne Slvy
Labe,Rn,Vltava
-prechdza zemm polabskch Slovanov, vid, ako sa maj zle, ako trpia pod Nemcami, pripomna im ich slvnu minulos, nabda ich vytvori jeden spolon slovansk tt
-svoje utrpenie spja s utrpenm Slovanov
-vchodisko pre seba aj pre nrod nachdza v prci - "Pracuj kad s vl usilovnou na nroda roli dedin, cesty mohou bti rozlin, jenom vli vickni mjme rovnou."
Dunaj
-chod po Slovensku a vid utrpenie a biedu Slovkov
-vo  sne sa mu zjavuje mtva Mna, chce umrie, aby sa s ou stretol a vsta z mtvych, ke bude Slovanom lepie, ver v lepiu budcnos
-znova nabda Slovanov, aby sa spojili,
Lthe
-Lthe - nzov pre slovansk nebo
-s Mnou sa tam prechdza, stretvaj ud, ktor  nieo dobr urobili pre Slovanov - Holl, afrik
Achern
-Achern - slovansk peklo
-stretva tu tch, o robili Slovanom zle, niektorch sem zaradil neprvom
-cel to pripomna Danteho Bosk komdiu
-dielom sa tiahnu dva zkladn motvy - bostn (lska k Mne) a vlasteneck
-dielo m aj prvky klasicizmu - prvky antiky, racionalizmus vo vlasteneckch vahch, ale aj prvky romantizmu - otvoren sa priznanie k lske k Mne, city, obrazy prrody, rozpor medzi bsnikom a okolitm svetom
-Mna je idealizovan  - fyziky krsna, idealizcia vetkch slovanskch ien, vytvoren poda Fredericky Schmidtovej, poas diela sa mu men na symbol Slovanstva, je dcra bohyne Slvy, Slva symbolizuje slovanstvo
NRODNIE SPIEVANKY
-zozbieran udov piesne zo Slovenska
HLASOV O POTEBE JEDNOTY SPISOVNHO JAZYKA PRO ECHY, MORAVANY A SLOVKY
-jazykovedn dielo, v ktorom vystupuje proti trovej slovenine
O LITERRN VZJEMNOSTI  MEZI KMENY A NREMY SLVSKMI
-jeho nzory na ideu slovanskej vzjomnosti, chce spoluprcu Slovanov vo vede a kultre
-uznva iba jeden slovansk nrod, ktor m tyri kmene (srbochorvtsky, rusk, posk, eskoslovensk), neuznval prvo mench slovanskch nrodov na vlastn jazyk ani kultru
-neuznval Slovkov ako vlastn nrod iba za odno echov

Autor: JN HOLL (1785-1849)
-bol katolckym kazom, psobil v Maduniciach
-psal v Bernolkovine
-v 1843 ho navtvili trovci, shlasil zo trovou kodifikciou sloveniny
-venoval sa aj prekladom antickch diel
-poukzal na minulos Slovkov a tm potvrdil ich prvo na re, podnietil zujem o nrodn dejiny
Dielo: ROZLIN BSNE
-preklady rozlinch antickch bsn
SVATOPLUK
-hrdinsk epos
-prv umeleck dielo zaoberajce sa dejinami Slovkov, dodruje historick fakty
-hlavn tma je boj za nrodn slobodu
-dielo m 12 spevov, napsan v hexametri v asomernej prozdii
-odohrva sa to len na dvoch miestach - pod Devnom a na dvore franskho kra Karolmana
-Karolman zajme Svtopluka, ale na boie vnuknutie ho prepust, oen zo svojou dcrou, a postav na elo vojsk, ktor id bojova zo Slovkmi, pritiahnu pod Devn, Svtopluk zati po samostatnosti, prejde na stranu Slovkov, zvolia ho za velitea, bitka medzi je nerozhodn, Svtopluk vyzve na sboj nemeckho vodcu Britvalda, poraz ho, stva sa z neho kr Vekej Moravy
-klasick antick epos poda vzoru Iliady, m to propozciu (vod), invokciu (vzvanie mz) a in medias res
CYRILO-METODIDA
-historick epos z obdobia Vekej Moravy, taktie dodriava historick fakty
SLV
-epos, ale vymyslen
-vychdza zo 6-teho spevu Svapluka (o dejinch a charakteristike Slovanov)
SELANKY
-21 idl (selanka=idila)
-o prrode a ivote pastierov prtomnosti a minulosti v protiklade k ivotu v meste
-kladie draz na tradcie, zvyky




