4. MATURITN OTZKA ZO SLOVENSKHO JAZYKA
Romantizmus v slovenskej literatre
1	Romantizmus
Za obdobie literrneho romantizmu sa na Slovensku pokladaj roky 1830-1850.

Svetov spoloensk situcia
Romantizmus vznikol a rozvjal sa v Eurpe v 18. a 19. storo. Bolo to obdobie prechodu medzi feudalizmom a stle silnejm kapitalizmom. Vek Franczka burozna revolcia otvorila uom dvere ku slobode, ale  na strane druhej sa jedinm mertkom stali peniaze, rozpadvali sa star hodnoty. V ostatnch krajinch sa nrodn hnutia pod vplyvom VFBR pripravovali na vek revolcie v rokoch 1848-49. Kapitalizmus priniesol taktie vek rozvoj vedy a techniky, nov vrobn postupy - technick revolcia, hlavne v Anglicku. udia reagovali na tto dobu tak (hlavne vak inteligencia), e svet sa im odcudzil, e je nepriatesk chladn, e udia ij len sami pre seba.

Svetov romantizmus
Romantizmus vznikol reakcia ud znechutench dobou. Autori sa utiekali do svojej fantzie, chceli svet vidie in, ako bol. Realizmus je plnm opakom predchdzajcich obdob orientujcich sa na  rozum, je preho charakteristick iracionalizmus, idealizovanie skutonosti, vazstvo citu na rozumom, sentimentalita. Filozofiou tohto obdobia bol Hegelov idealizmus. Psala sa predovetkm pozia. Na rozdiel od klasicizmu sa u nenapodobovali predchdzajce smery - autor u nemusel by vzdelan, ilo o to, aby bol talentovan.

Znaky romantizmu
1) Diela zachytvaj subjektvny pohad autora na svet, autor zva bva rozprvaom v prvej osobe
2) Postavy s idealizovan, nevyvjaj sa, s z nich spoloenskch vrstiev
3) Jazyk je nediferencovan, patetick, poetick
4) Autori erpaj z histrie, stnej udovej slovesnosti, nrodnej histrie
5) Diela obsahuj harmniu kontrastov
6) V dielach sa odohrva boj dobra a zla
7) Zkladnm konfliktom je boj medzi snom a skutonosou
8) Vznikali nov nre, ktor boli kombinciou nrov u existujcich - nrov synkretizmus
9) V pozii bol hlavn hrdina autotylizciou autora
10) Hrdinovia chceli zmeni svet, mali pocit, e to doku vlastnmi silami - titanizmus hrdinov
11) Dej bol pochmrny, tajomn, napnav, asto konil tragicky

Spoloensk situcia na Slovensku
Slovensk nrodn hnutie sa snailo zapoji medzi eurpske nrodn hnutia, ktor mali shrnn nzov Mlad Eurpa, preto prijma nzov Mlad Slovensko.  I napriek upadajcemu feudalizmu v Uhorsku muselo hnutie eli tvrdej maarizcii a snahe vytvori samostatn maarsk tt, do ktorho by Slovensko patrilo. Do ela nrodnho hnutia sa dostvaj tzv. trovci - skupina nrodne zainteresovan tudentov, ktor sa spoznali a zjednotili pri tdich na Evanjelickom lceu v Bratislave a ich vodcom sa stal udovt tr. V roku 1828 bola na Bratislavskom lceu zaloen Spolonos esko-Slovansk. Jej lohou bolo sprvu zabezpei vzdelvanie uiteov a kazov v slovenine, no pod tlakom okolnost sa jej loha zmenila a spolonos sa stala riadiacim centrom nrodnho hnutia. 24.4. 1836 sa lenovia spolonosti na ele zo trom vybrali na Devn, kde si dali prsahu, e svoj ivot zasvtia nrodu a dali si typick slovansk men (Hurban - Miloslav) Vlda vak roku 1837 tto spolonos zakzala a udovt tr bol odvolan z funkcie zstupcu profesora rei a literatry na lceu. Spolu zo trom  odili demontratvne z lcea i jeho stpenci a pokraovali alej vo svojej innosti pod vedenm profesora Palkovia, ktor uil rei a literatru. Zklad pozdvihnutia nroda videli trovci v ude. Snaili sa robi osvetu hlavne medzi nm - zakladali neden koly, spolon pokladnice, divadl, itrne. Politicky sa angaovali za zruenie poddanstva zlepenie stavu ponohospodrstva a kolstva a za spriemyselovanie Slovenska. V roku 1843 kodifikovali trovci spisovn sloveninu, ktor prijali evanjelici aj katolci. Ich cieom bolo uznanie zvrchovanosti slovenskho nroda nad slovenskm zemm, sprva tohto zemia a uznanie sloveniny ako nrodnho a vyuovacieho jazyka. Pre tento cie sa zapojili i do revolcie v rokoch 1848/49. V roku 1848 sa na uhorskom sneme podarilo docieli zruenie poddanstva. V mji 1848 sformulovali iadosti slovenskho nroda. petianska vlda ich vak neprijala a tak tr a Hoda zaloili vo Viedni Slovensk nrodn radu, ktor viedla ozbrojen povstanie proti petianskej vlde. Raksky cisr im prisbil splni ich poiadavky a tak spolu s Rakskom bojovali proti Uhorsku. Viedensk vlda uhorsk povstanie potlaila, ale ich poiadavky splnen neboli, nastpil Alexander Bach, ktor zruil demokratick slobody a zaviedol Bachov absolutizmus.

Slovensk romantizmus
Slovesn romantizmus vychdzal z  toho, e chcel pozdvihn nrodn povedomie udu. Tmatika sa obmedzila v prze na nrodn minulos a v pozii na stnu udov slovesnos  a nrodn minulos (jnokovsk, protitureck tmatika) v prze. Hrdina takisto pochdzal z udu, priom nebol z mesta, ale z vidieka u hrdinov bol odmietan titanizmus a individualizmus, autori sa priklaj k Bohu, len On me meni to, o sm vytvoril, v tmto neshlasil Janko Kr.  nre vychdzali z typickch nrov stnej udovej slovesnosti - balada, piese, poves, odmietali eposy a neprejavoval sa nrov synkretizmus. V pozii sa pouvala sylabick prozdia, ktor vypracovali trovci.

Sylabick prozdia
1) Pouva sa zdruen rm
2) Zachovva sa rovnoslabinos verov - izosylabizmus
3) V kadom veri je polverov predel
4) Dodriavanie rytmicko-syntaktickho paralelizmu- kad ver je prve jedna mylienka
5) Bez stopovho lenenia
6) Najastejie s pouit dvans slabin vere

trova slovenina
Na jej tvorbe sa podieal tr ale i Hurban a Hoda, ktor sa o tomto ich cieli dohodli u Hurbana. Vytvorili ju na zklade kultrnej stredosloveniny. Pravopis, ktor  pouvali bol fonetick - teda p ako pouje. V roku 1843, kedy bola tto norma sloveniny aj kodifikovan im ju odobril zaryt bernolkovec Jn Holl a tak bola v tom istom roku na fare v Hlbokom vyhlsen za spisomn. Prv dielo v nej napsan je II. Ronk almanachu Nitra, ale zaali v nej vychdza i Slovenskje narodje noviny.

Dielo: II. RONK ALMANACHU NITRA
-prv dielo napsan v trovej slovenine

Dielo: SLOVENSKJE NARODJE NOVINY
-prv slovensk politick noviny
-vychdzali od roku 1845 do roku 1848
-psan v trovej slovenine
-obsahovali literrnu prlohu OROL TATRANSK
1.1	Pozia
Autor: UDOVT TR (1815-1856)
-narodil sa v rodine uitea v Zay-Uhrovci
-tudoval v Bratislave na evanjelickom lceu, zapojil sa tam do innosti Spolonosti esko-Slovanskej, ktor sa pod jeho vplyvom zmenila na politick
-iiel tudova do Halle, kde sa zoznmil s mylienkami Hegela a Herdera 
-stal sa zstupcom prof. Palkovia na katedre rei a literatry na Evanjelickom lceu v Bratislave
-z lcea ho vylili v roku 1837 spolu s nm odilo aj 20 tudentov pod vedenm Janka Kra, preli na lceum v Levoi
-stal sa poslancom Uhorskho snemu, kde presadzoval zruenie poddanstva
-po potlaen revolcie v rokoch 48/49 bol pod policajnm dozorom
-v roku 1843 sa tr, Hurban a Hoda dohodli na fare u Hurbana na novej kodifikcii sloveniny
-zomrel po nehode na poovake, jeho nstupcom a vodcom nrodnho hnutia sa stal Hurban
Dielo: NREJA SLOVENSK A POTREBA PISAJA V TOMTO NRE
-vysvetuje tu, preo je potrebn nov kodifikcia sloveniny
-odpoved neprajnkom jeho kodifikcie (Kollr)
NUKA O REI SLOVENSKEJ
-gramatika trovej kodifikcie sloveniny
SPEVY A PIESNE
-bsnick zbierka
-inpircia rodnm krajom, ale aj tmy straty ilzii a idelov z mladosti
O PIESACH A POVESTIACH PLEMIEN SLOVANSKCH
-zaober sa stnou udovou slovesnosou slovanskch nrodov
SLOVANSTVO A SVET BUDCNOSTI
-je to filozofick dielo 
-tr tu vyjadruje svoje sklamanie z revolcie, ktor stroskotala, chcel pomoc od Rusov, pretoe oni boli jedin Slovania, ktor mali svoj vlastn a k tomu ete vemi siln tt
-tto viera v tom, e ns Rusi zachrnia sa stala zkladom slovenskej konzervatvnej politiky v 19. storo a politickej pasivity Slovenska
-veril, e Slovensko a Slovci vlastnm utrpenm vykpia slobodu vetkch slovanskch nrodov
-tto filozofia sa nazva mesianizmus

Autor: SAMO CHALPKA 
-je najstarm trovskm bsnikom, psal iba poziu
-psal len nrodn poziu pre ktor sa inpiroval z histrie, nedodriaval vak historick fakty, ale pridriaval sa skr stnej udovej slovesnosti, aby lenpie mohol zdrazni boj Slovkov za slobodu, idealizuje postavy a oslavuje bojovnkov za slobodu
Dielo: Bsne s jnokovskou tmatikou
-kritizuje v nich hlavne poddanstvo, maj nrodnobuditesk tmatiku, s optimistick, ver, e Slovkom bude lepie
KROHOSK
-Jnokova druina - dvans hrnych chlapcov - sed okolo vatry na Krovej Holi, je to kontrast ich slobody s obrazom Slovkov, na ktorch sa dej krivdy
JUNK
LIKAVSK VZE
-Jnok je tu vo vzen Likavskom zmku
-mocnie v om tba po slobode, ver, e ujde, e znovu zane bojova proti pnom
-autor tu ukazuje Jnoka ako obyajnho loveka bez idealizcie, ktor bojuje za slobodu nroda a ke sa mu to nepodar ver, e prde de ke ud bude slobodn
-asto pouva motv vatry ako symbol slobody (Jnok ver, e znova zalo vatru odboja na horch at.)
Bsne s protitureckou tmatikou
-poukazoval nimi na nrodn problmy
TURIN PONIAN
-Turek si privedie domov Slovenku ako pestnku pre diea, zle s ou zaobchdza, nakoniec zisuje, e je to jeho matka, zist, e ho ako malho chlapca zobrali Turci ete pri jednom s prvch njazdov, zane s matkou zaobchdza dobre, prehovra ju, aby ostala v Turecku a ila v bohatstve, ale matka odmieta a vracia sa sp do vlasti
-cieom bsne je poukza na vlastenectvo
BOJ PRI JELAVE
BRANKO
Staroslovensk tmatika
MOR HO!
-lyricko-epick bse
-jeho najvznamnejie dielo
-napsal ju a po revolcii, u nieje tak vesel, optimistick
-tmou je prvo kadho nroda na slobodu a prvo bojova za u
-inpiruje sa tu arrikovm dielom Dejiny slovanskej rei a literatry, kde sa spomna pannsky kme, ktor si podrobil rmsky cisr Konstantinus, Chalpka poklad tento kme za Slovkov
-slovensk junci, ako vyslanci nroda, prichdzaj za cisrom do jeho tbora, aby od neho iadali zruky mieru, cisr sa im smeje, vyhra sa im, e si podman cel ich nrod, junci sa naho vrhn, napriek presile s pokrikom Mor ho! (zmenil afrikom zmienen pokrik Marha! - hovdo), vetci slovci zahyn
-Slovci s tu idealizovn, s mierumilovn, vlasteneck, udatn, kad pobil 100 Rimanov, s morlni vazi
-Rimania s vykreslen ako zbabel, nafkan, nsiln
-zaloen na kontraste medzi Rimanmi a Slovkmi
-poruuje sylabick prozdiu - pouva 13 slabin ver, przvuk je vdy na prvej slabike slova, pouil daktylotrochejsk prozodick systm, zdruen rm
"A ty, mor ho!  - Hoj, mor ho! Detvo mjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu,
a o i tam ruku d v tom boji divokom:
Mor ty len, a vo neby ako by otrokom."


Autor: JANKO KR (1822-1876)
-bol najromantickejm a zrove najrevolunejm trovskm bsnikom
-v jeho tvorbe sa prejavuje titanizmus aj individualizmus
-tudoval na Evanjelickom lceu v Bratislave, stl na ele tudentov, ktor nasledovali tra po jeho vylen do Levoe
-myslel si, e poziou me zmeni svet, bol brliv a i jeho bsne maj burisk a nespokojn charakter
-nepoznme vetky jeho diela a nevieme ani ako vyzeral
-ke bolo zruen poddanstvo chodil spolu s Rotaridesom po Slovensku a hovoril poddanm aby nerobili na panskom, zato ho zavreli a skoro popravili
-psal iba balady a bsne
-jeho balady boli veobecne zaloen na dvoch rozporoch - rozpor jednotlivec -okolie (o najidylickejie vykreslil prrodu, okolie,  aby tento rozpor o najviac vynikol) a rozpor medzi snahou hrdinu uskutoni vek in a nemonosou uskutoni ho
-jeho balady sa od udovch lili aj v tom, e boli subjektvne, vyjadroval v nich svoje nzory a pocity, prbeh bol zatlaen do zadia, pouil rozprvaa v prvej osobe jednotnho sla
Dielo: Balady, kde spracoval  udov povery a povesti
ZAKLIATA PANNA VO VHU A DIVN JANKO
vod
-autor sa stotouje s hlavnou postavou - Divnm Jankom, hovor, e ti po oddychu, had zabudnutie, prichdza na to, e to nieje mon, ale je to mon v jeho mylienkach, tam me i, kde chce
1. as
-opis vysnenej krajiny, potom opisuje rodinu Divnho Janka a potom opis Divnho Janka samho, bol nikdy nevesel, hrd, ukrutn, div, smel, nikoho si nevil, nehadal lsku v uoch, udia ho nenvideli, bol tak, lebo bol nespokojn zo svetom, s umi v om i sm zo sebou, toisko had v prrode, na brehu Vhu, ale je sm, dej sa sstreuje na jeden de - de Vstpenia - aj tento veer ide k Vhu, vemi pochmrny opis prrody
2. as
-na zaiatku retrospektvne rozprvanie, ako Janko poul rozprvanie starch ud o zakliatej panne vo Vhu, t mono vyslobodi len v de Vstpenia, s jej vyslobodenm sa vyslobod aj krajina (panna = sloboda v stnej udovej slovesnosti), Janko sa ju rozhodne oslobodi, aby prekonal samotu a nepochopenie, ale aj ostatnm uom aj celej krajine, dej sa vracia ku koncu prvej asti, ke sa Janko chyst oslobodi pannu z Vhu,  panna sa objav a Janko sko do Vhu, ale utop sa
-prejavuje sa tu titanizmus na tom, e Janko chce oslobodenm panny pomc sm celmu kraju
3. as
-do dediny prichdza pastier a oznamuje, e nali mtveho Janka, zisuj, e Janko si neobrtil kabt, tak ako to na vyslobodenie panny bolo poda povesti treba a preto si za svoju smr me sm
-Jankova smr me symbolizova nespech revolcie a to, e umrel vlastnou vinou potom symbolizuje to, e za nespech revolcie si mu Slovci sami
-asti s oddelen aj formlne v vode a v prvej je pouit 13 slabin ver, v druhej 7 a 8 slabin ver a v tretej asti je 12 slabin ver
-romantick kontrasty s v tomto diele hlavne medzi Jankom ako jednotlivcom a spolonosou, v ktorej il ale s ktorou sa vzjomne odmietali a medzi idylickou prrodou a Jankovm brlivm vntrom a takisto Jankove vntorn kontrasty
BEZBON DIEVKY
KR͎ A IAPKA
POVES
Balady s tmatikou tragickch vjavov zo ivota udu
ZVERBOVAN
ZABIT
KVET
Bsne
DUMA BRATISLAVSK
-zachytva jeho odchod z Bratislavskho lcea na podporu tra
-stavia sa proti tm, o chceli prekazi rozvoj slovenskho nroda
OROL VTK
OROL
JARN PIESE
KRAJINSK PIESE
AHY
-autor tu vyjadruje tu smtok nad nespechom revolcie, vid iba tmav budcnos, neoakva lep osud nroda
-je i reakciou na jeho uvznenie, poda toho ahy - nzov jeho vzenia
DRMA SVETA
-cyklus lyrickch bsn
-prekonal tu subjektivizmus, pozer sa na veci objektvne
-zaober sa vzahmi medzi nrodmi,  otzkami spravodlivosti, prva, morlky
-svet je poda neho skazen, zl, prichdza na niekoko rieen ako to zmeni - nboenstvo, slovanstvo
-nakoniec vak prichdza k tomu, e cesta k lepej budcnosti vedie cez skazu, ktor by od zkladov zniila svet teraj a a na jeho troskch sa bude da vybudova dobr svet
VLOMKY Z JNOKA
-najrevolunejie spracovan jnokovsk tmatika, spojil postavu Jnoka aj vodcom proticholerovho povstania na vchodnom Slovensku v roku 1831

Autor: ANDREJ SLDKOVI (1820-1872)
-vlastnm menom sa volal Andrej Braxatoris
-narodil sa v Krupine v rodine uitea ako jedno zo sedemnstich det
-tudoval najskr na lceu Banskej tiavnici, pracoval ako vychovvate v rodine Pilovch, potom tudoval v Bratislave na Evanjelickom lceu, kde sa zoznmil zo trovcami a tdi dokonil v Halle
-ako kaz psobil najprv v Rybroch a potom do smrti v Radvni
-nezastnil sa aktvne revolcie, len si ju vmal
-po Detvanovi sa stal vemi populrnym
-dokzal hodnotu trovej sloveniny a monos psa v nej umel poziu, stal sa vzorom pre Hviezdoslava a Vajanskho
Dielo: NEHANTE MJ UD
ZASPIEVAM PIESE O RODNEJ VLASTI
SVETY V RODINE DUANOVEJ
-filozofick bsnick skladba
-kritika negatvnych javov z ivote jednotlivca i celej spolonosti
.vyzdvihuje poziu
MARNA
-cyklick  bsnick skladba
-naruil zsady trovskej pozie - sstredil sa na tmu ena, lska, pouva i in ver a slohu
-nadviazal na Kollrovu Slvy dcru
-zaober sa tu svojou neastnou lskou k Mrii Pilovej, ktor je vchodiskom pre jeho vahy na problmami ako s vlastnenectvo, morlka, mlados, zmysel ivota
-svoje vahy rozvja na kontrastoch cit - rozum, idel - skutonos
-dielo je tvoren z 291 strof, pouva tu vlastn 10 verov strofu bez zdruenho rmu, pouil vlastn rm (ABABCCDEED), nieje dodran RSP - verov presahy, dodral izosylabizmus
-pouva vy tl, ale s prvkami udovho jazyka
-dielo je lenen na dve asti
1. as
-m lyricko-epick charakter
-m svoj abstraktn idel krsy, postupne sa mu stelesuje a prena do Marny, ktor je idealizovan, vemi pekn, hovor o svojej trvalej a silnej lske k Marne, polemizuje zo trovcami ktor tvrdili, e lska je nzka, e iba odober silu pre nrodn boj on tvrdil, e tto silu me prve ete doda, nedel svoje srdce ako Kollr, ale stotouje lsku k ene s lskou k vlasti "Vlas drah bi v peknej Marne, Marnu drah v peknej otine a obe v jednom objma.", Marna sa stle viac konkretizuje, stva sa jednou z vidieckych dievat, ktor tancuj a spievaj, okolo Marny zane poletova mot - symbolizuje zvodcu, potom prde skuton zvodca medovnikr, Marna je nten vyda sa zaho, aj ke bi autora
-autor a Marna neubrnili svoju lsku pred predajnou morlkou spolonosti
2. as
-reflexvno-symbolick charakter
-Marna sa mu men na pohronsk vlu, zane ho lka, aby skoil do Hronu, ale Sldkovi odolva, pretoe sa cti by viazan lskou k vlasti, uvedomuje si, e lska je pre loveka dleit, ale sna sa njs nieo stlejie, nachdza duevn mlados, ktor loveka nti po zmene, nti ho ti po krse, v poslednej strofe hovor "Zmyslom udskho ivota je naplni ho krsou, a vetko krsne je ven."
-toto dielo bolo v jeho dobe nepochopen a neprijat
DETVAN
-lyricko-epick skladba v piatich spevoch
-historick tmatika z obdobia Mateja Korvna
1. spev - Martin
-opisy krsnej prrody na Detve
-opis hl. postavy - jednoduchho pastiera Martina  Hudcovie, jeho sptos s prrodou, na konci zabije Martin sokola, ktor chcel zabi zajaca
2. spev - Druina
-druina Martinovch priateov tie pastierov,  Martin sa dozvie, e sokol, ktorho zabil patril Korvnovi
-vyslobod svoju snbenicu Elenu z rk zbojnkov, jednho zabije
3. spev - Slatinsk jarmok
-Martin na jarmoku stretva Korvna, ospravedlnil sa mu, e mu zabil sokola, Korvnovi sa zapi, lebo je smel, otvoren, ke sa Korvn dozvie, e Martin zabil ete aj zbojnka daruje mu koa aj s kantrom
4. spev - Vohady
-preobleen Korvn iiel vyska Elenu, i je vern Martinovi, snail sa ju zvies, ale nedala sa
5. spev - Lapaky 
 -obraz verbovania na vojnu
-Martin vstupuje do ierneho pluku, ale za podmienky, e si me zachova prslunos k nrodu (vrkoe, kroj, valaku), Korvn mu to dovol
-dielo je o vvoji dedinskho pastiera na bojovnka
-pouva t ist desa verov strofu ako v Marne
-Martin aj Elena s udov postavy, autor neustle pripomna, e s z udom spriaznen, v nich zobrazuje vetky hodnoty vlasti a udu
-Martin je idelom slovenskho junka, mocn, spravodliv, vern, milujci
-Elena je ensk, ale hrd, vern, milujca, idel Slovenky
-Elena sa od Marny li hlavne tm e je konkrtnejie vykreslen a menej idealizovan
-vyzdvihol hodnoty Slovkov
Autor: JN BOTTO (1829-1881)
-tvoril a po revolcii, preto m jeho tvorba smutn (elegick charakter)
-na rozdiel od viny trovcov nebol kaz, ale zememera
-psal hlavne balady
-pouva v nich asto zvukomabu, stupovanie deja pomocou dialgou, vyuva udov re, obrazy z prrody, nepouva vemi kontrasty
-tvrd, e pravda a spravodlivos raz zvazia, len treba zosta vern nrodu, ak je vernos poruen nasleduje trest
Dielo: LT ALIA
-balada o muovi, ktor vstva z hrobu, aby pripomenul svojej ene prsahu vernosti, ktor vemi skoro po jeho smrti poruila, jeho ena Eva od strachu zomiera, na jej hrobe rastie lt alia, ktor stle pli tnie, preto stle pou jej alostn nrek
MARGITA A BESN
-star pltnk na vhu rozprva poves o  mladej vdove, ktor sa ti vyda, npadnkom sa ale viac pi jej pastorkya, vdova ju zo iarlivosti vrhne zo skaly do Vhu, pod archou svedomia nsledne sko aj sama
CTIBOR
SMR JNOKOVA
-lyricko-epick skladba v deviatich spevoch a predspev
-pocity rezigncie a sklamania po nespenej revolcii
-zaober sa tu zlapanm, vznenm a popravenm Jnoka, nie jeho skutkami, a nsledne situciou na Slovensku po jeho smrti
Predspev
-spsobom alegrie (obraznm vyjadrenm) posiela svoje vere po slovenskej krajine, ale zrove sa obva, e krajina je zakliata a jeho dielo nenjde odpove
1. spev
-jnokova druina sed okolo vatry, vemi farebne vykreslen, postupne obraz temnie,  vatra sa men na plamienok, ten symbolizuje aktivity trovcov
2. spev
-zlapanie Jnoka kvli zrade, pesimistick charakter
3. spev
-Jnok je vo vzen, prichdza k nemu dua jeho milej, alostne sa s nm li
4. spev
-najpochmrnej spev, Jnokove predsmrtn vahy, jeho sen o slobode a vonosti
5. spev
-precit, uvedomuje si skutonos, mysl na nrod, hovor, e vetko robil preto, e ho trpilo rozpoloenie udu, ver vak, e prvo a spravodlivos zvazia a e nrod dosiahne slobodu vaka silnmu vodcovi
6. spev
-pokraovanie vah zo 6-teho spevu, tba po slobode nikdy nevyhasne, modl sa za ud
7. spev
-Jnokova smr, li sa zo Slovenskom, po jeho smrti za nm smti prroda, ud sa dva mkvo, symbolizuje to neas udu na revolcii
8. spev
-obraz Slovenska po smrti Jnoka, Slovensko pripomna zakliatu krajinu, Jnok sa postupne dostva do povest
9. spev
-po smrti sa Jnok oen s krovnou vl (symbol slobody), symbol toho, e neskr sa jeho odkaz spln
-v diele je mnostvo kontrastov tba po slobode - vzenie, Jnokove vzie -realita
1.2	Prza
Autor: JOZEF MILOSLAV HURBAN
-psal len historick przu
-vydval Almanach Nitra
-jeho zsluhou vychdzal najstar literrny asopis - Slovensk pohady
-napsal aj trov ivotopis
Dielo: KORYTNICK POHRIKY
-satira, kritika alkoholizmu
OD SILVESTRA DO TROCH KROV
-satira
-kritika odnrodnenia, mamonrstva, nevzdelanosti
SVADBA KRLE VELKOMORAVSKHO
SVATOPLUK, ANEB PD ͊E VELKOMORAVSK
-obidve diela s historick povesti napsan na zaiatku jeho tvorby v etine
OLEJKR
-historick poves z obdobia Mata ka Trenianskeho, toho vak vykreslil ako uvedomelho Slovka, take skreslil histriu
-vea romantickch znakov - boj dobra a zla, tajomstv, tragick zver, motv lsky, vne, pomsty, intrigy
-re je privemi poetick

Autor: JN KALINIAK
-najlep trovsk prozaik, smeruje k realizmu
-venoval sa literatre aj ako vede, bol aj kritikom
-neshlasil v niektorch veciach zo trom
-nechcel vychdza z stnej udovej slovesnosti
-psal historick povesti, ale nepridval k nim iadne prvky vlastenectva, ani harmonick koniec
-nedelil ud na nrodovcov a zlch, ilo mu iba o ud ako takch
Dielo: Pڍ LSKY
KNIEA LIPTOVK
BRATOVA RUKA
MLDENEC SLOVENSK
MNCH
SERBIANKA
BOSKOVCI
-vetko s to historick povesti
RETAURCIA
-humorno-satitick prza zo zaiatku 19. Storoia
-ide o situciu pri stolinch vobch a korteakch (hostiny na zskanie voliov), bojuj tu dve rodiny - Beenovci a Potockovci, o to, kto z nich zska rad vicipna, situciu komplikuje lska Aniky Beenovskej k prbuznmu Beenovcov tefanovi Levickmu, Beenovk mu sbil, e mu Aniku d, ak sa tefan stane vicipnom, pretoe neveril, e to je mon, tefanov strko mu platkami, intrigami a podvodmi pome k radu zstupcu vicipna, ktorm sa stal Potock, Beenovsk nakoniec dcru tefanovi d
-je to obraz zemianstva tch ias, ktor je zanikajcou spoloenskou vrstvou
-na dokreslenie postv pouva jazyk - postavy pouvaj prslovia, porekadl, latinsk vrazy, frzeologizmi, ale nehovoria k veci
-jazykom dosiahol humornos diela



