5. MATURITN OTZKA ZO SLOVENSKHO JAZYKA
Slovensk drma do 20. Storoia
1	Slovensk drma
1.1	Stredovek
V obdob stredoveku sa drma na naom zem zaala vyvja z nboenskch obradov, ktor sa uskutoovali najm poas Vianoc a Vekej noci. Z tchto obradov vznikol vlastn ner nazvan mystrium. Mystri vznikli doplnenm spevov v obradoch hovorenmi asami , scnickmi a mimickmi obrazmi. Zo zaiatku boli mystria hran ako doplnok obradov v chrmoch, neskr zskali svetskej charakter, zaali v nich vystupova aj laici, mali komick asti a preniesli sa i do kl a na nmestia. Liturgick asti mystri boli v latinine, ostatn asti v slovenine.
1.2	Humanizmus a renesancia
V tomto obdob sa drma na naom zem rozvjala. Hry sa zaoberali nmetmi z biblie, antiky alebo histrie (latinsk  kolsk hry), ako to bolo v tomto obdob zvykom. Hry vchovn charakter. Psali sa hry v etine, alebo slovakizovanou etinou.

Autor: PAVEL KYRMEZER 
-prv slovensk dramatik
-bol kazom, psobil v Uherskom Brode
Dielo: KOMEDIE ESK O BOHATCI A LAZAROVI  (1566)
-prbeh z biblie, v ktorom boh za nemilosrdn spvanie k biednemu Lazarovi prde do pekla
-kriticky zobrazuje trpk ivot chudoby
KOMEDIE NOV O VDOV
-takisto hra na biblickom zklade
-o vdove, ktor je dln kupcovi, ten ju chce da zavrie, prde prorok, rozmno jej olej, ona ho pred a zaplat dlh
-Rchel je idealizovan, idel kresanskch cnost
-postavy s rozdelen na dobre, zl a epizodick, zl a epizodick s vykreslen realisticky, dobr nie, pouva aj jazykov diferenciciu postv
-poukazuje na socilnu nerovnos, na priepas medzi chudobou a bohatmi

Autor: JUR TESK MOOVSK 
Dielo: RUTH
 -scnickm spsobom rozvja motvy biblickho prbehu o Ruth
1.3	Baroko
Drma sa na naom zem v obdob baroka rozvjala len minimlne a to na katolckych kolch pod vedenm jezuitov a piaristov. Na tchto kolch sa hrvali hry ku koncu kolskho roka v latinskom jazyku. Na nae zemie prichdzaj koovn divadeln spolonosti, ktor vystupuj v Bratislave a Koiciach.
1.4	Klasicizmus a osvietenstvo
V tomto obdob sa autori vracali ku antike a tak nastal i brliv rozvoj drmy. Z vych nrov sa psali hlavne tragdie a z nich komdie, satiry. V roku 1830 bolo v  Liptovskom Mikuli zsluhou Gapara Belopotockho otvoren prv slovensk divadlo, kde ako prv kola uveden hra Kocrkovo.

Autor: JN CHALPKA
-bol evanjelickm kazom, skoro cel ivot preil v Brezne, ivot tam ho inpiroval
-inpirciu bral zo spiatonctva malometiakov, cechovch majstrov, z ich odnrodovania a zlch vlastnost
-sprvu psal hry po  esky,  potom slovakizovanou etinou
Dielo: KOCRKOVO, ANEB JEN ABYCHOM V HAMBE NEZSTALI
-v Kocrkove sa chyst voba novho uitea, v mestskej rade je i obuvncky majster Tesnoil, je mu jedno, kto bude uiteom, ale chce ho zska za mua pre svoju dcru, za uitea nakoniec zvolia mladka menom Sloboda, ktormu pome pn z Chudobc a to z dvodu, e i Sloboda  pochdza z Turca ako on, Tesnoil sa sna zapsobi na Slobodu svojou maarinou, ale Sloboda je nrodne uvedomel, za enu si nakoniec zoberie pekn a mdru dcru bvalho uitea udmilu
-dielo je kritikou egoizmu, pchy, sebectva, obmedzenosti, odnrodnenia
-postavy s bu bodr (udmila, Sloboda), alebo zl (Tesnoil, pn z Chudobc)
-postavy autor charakterizuje aj menami, aj jazykom (zosmieuje Tesnoilov pokus zapsobi maarinou, pretoe ju neovlda), pouva reov aj charakterov komiku
-postavy reprezentuj takisto prierez spoloenskch vrstiev malomesta tej doby - pn z Chudobc - feudli, je zemanom, cirkevnm inpektorom, Tesnoil - burozia, je imrsky majster, Sloboda - inteligencia
-nzov Kocrkovo symbolizuje pomery v meste, zadubenos, obmedzenos, predstieranie schopnost
-v druhom dejstve Sloboda a Tesnoilov syn  narazia na ceste cez les na zbojnkov, t im ale ni neurobia, ale daj im najes, napi - predznamenanie Jnokovskej tmatiky v romantizme
VETKO NAOPAK
TRASORTKA
TRINSTA HODINA
STARڊ PLESNIVEC
-vetko s to hry, ktor napsal po Kocrkove, nestoja za vea, pretoe v nich stle nadvzuje na kocrkovo, alebo spracovva podobn motv
BENDEGZ
-satirick romn, ktor je obrazom prehlbovania padku feudalizmu
1.5	 Romantizmus
V romantizme sa na naom zem snaili zdvihn nrodn povedomie, zaala sa uplatova trova slovenina, drma sa preto v tomto obdob prli nerozvjala, prvorad bola pozia.
1.6	Porevolun a matin roky
Je to obdobie rokov 1850-1875. Bolo to obdobie prechodu medzi romantizmom a realizmom.

Autor: JON ZBORSK
-narodil sa Zbor, vytudoval evanjelick teolgiu v Preove
-mal triezvy pohad na svet ale budcnos videl idealizovane
-vyhorela mu fara, mal existenn problmy a prestpil na katolcku vieru
-po roku 1850 redigoval vo Viedni Slovensk noviny
-dleit je jeho dramatick tvorba
Dielo: Prza
BJKY
-zbierka bjok, cez ktor sa vyjadroval k otzkam slobody a k socilnym problmom
VSTPENIE KRISTA DO RAJA
-nboensk epos, publikovan len  as vstpenie Krista do pekiel
-pohady na dejiny a sasnos
PANSLAVISTICK FARR
-poviedka, o farrovi- nrodovcovi a jeho problmoch s cirkvou
HLOUVK MEDZI VZBRENM UDOM
-poviedka s kronikrskymi a publicistickmi prvkami o vzbure udu na vchodnom Slovensku
FAUSTIDA
-poviedka o doktorovi Faustovi, ktor ide do Kocrkova, aby tam zabil obra Puchora, cestou sa zastav v oistci, nebi a pekle, zjde aj do Turecka
-je to bolestn kabok nad politicko-socilnymi pomermi
DVA DNI NA CHUJAVE
-satira zaoberajca sa zemianstvom
DE KARED
-dielo o zlom ivote udu na Chujave, ud had techu v alkohole
DE PEKN
-pokraovanie Da karedho, o sa stalo po rokoch, prichdza nov farr, ktor po kskoch zlepuje situciu
-je to vlastne nvod, ako relne zlepi situciu na dedinch
Historick hry z obdobia Vekej Moravy, Slovensko-Uhorskch dejn
BITKA PRI ROZHANOVCIACH
-o bitke medzi Matom kom Trenianskym a Karolom Rbertom
Historick hry z Srbsko-Uhorskch dejn
CHORVTSKA HELENA
STROSKOTANIE SRBSKA
Historick hry z Rusko-Poskch dejn
LEDIMITRIJADY, IE BRKY LEDIMITRIOVSK V RUSKU
Ostatn drma
NAJDCH
-jeho najvznamnejie dramatick dielo
-veselohra
-o nemanelskom  dieati statkra a sedliaky, sedliaka diea mus donies na pansk dvor na vchovu, tam ju uvznia, ud ju chce oslobodi, situciu zachrni miestny farr
-v druhej asti ide o voby do funkcie slneho, uchdza sa o u aj Gejza (pn, ktor si spravil to nemanelsk diea), ale nepodar sa mu vyhra
-je to ostr kritika zemanstva


Autor: JN PALRIK-BESKYDOV (1827-1870)
-bol farrom
-zastnil sa revolcie, skoro v nej priiel o ivot
-vydval asopis Cyril a Metod, tam ostro kritizoval spolonos, i cirkev, iadal zdanenie achty, maarizciu, iadal parcelciu cirkevnej pdy, zakzali mu vydvanie asopisu a preloili ho na nemeck faru do Peti, kde vydval Katolcke noviny
-bol v Matici Slovenskej a bol spoluzakladateom Novej koly, od ktorej a odtrhol, ke sa preorientovala na  Budapet
-zastval sa udu, ale hlsal zmierenie Maarov a Slovkov, propagoval nvrat achty do  Slovenskho tbora
-psal len drmu a z nej len veselohry, pretoe pokladal drmu za najinnej prostriedok nrodnobuditeskej prce
-vo svojich hrch pouval zmenu osb ako zpletku a hlavne jazykov komiku, jazykovo diferencoval postavy
Dielo: INKOGNITO
-jeho prv veselohra
-zachytva dve rzne skupiny ud slovenskho malomesta - jedni s nevzdelan, odnrodnen, pomaaren, egoistick a tia len po peniazoch (radn  Potomsk, jeho syn Jn Jelenfy), druh skupinu tvor uvedomel slovensk inteligencia (bsnik Jelensk)
-Eva Sokolov prichdza sp do rodnho Kocrkova, je ponemen, namyslen, jej rodiia sa kedysi dohodli s Jelenskmi, e sa ich deti zober, Eva to odmieta, nape Jelenskmu list a pod vplyvom Potomskho sa rozhodne vyda sa za Jelenfyho, Jelensk pred tm ne list prde odcestuje do Kocrkova, ale inkognito, aby si obzrel svoju nastvajcu, lebo sa ete nikdy nevideli, preobleen za kosca sa dostane do domu Sokolovcov, ale pomlia si ho z Jelenfym pretoe aj ten m prs do Kocrkova preobleen, Eva a Jelensk sa na prv pohad zabia, Potomsk neskr vetko vysvetl, Eva sa vak rozhodne zobra si Jelenskho, pod jeho vplyvom sa stane uvedomelou Slovenkou
-zaloen na zmene postv
ZMIERENIE, ALEBO DOBRODRUSTVO PRI OBINKCH
-veselohra na zklade nmetu poskej veselohry Obinky
-grfa Elza Hrabovsk sa m zobra s barnom Kostorvickm, no navzjom sa nepoznaj, ani sa nikdy nevideli, preto sa grfka rozhodne, e si barna najprv obzrie a na ceste za nm sa vymen zo svojou spolonkou Miluou Oriekovou, ten ist npad dostane aj barn a vymen sa zo svojim priateom zememeraom Rohonom, nakoniec to vetko dobre dopadne a pri obinkch sa zoberie Kostrovick s Hrabovskou a Oriekov s Rohonom
-dleitou postavou je aj uite orieok, cez ktorho autor vyjadruje svoje nzory, tvrd e  v Uhorsku sa bud ma vetci dobre, ak sa zmieria Slovci s Maarmi a sedliaci zo achtou, ak ale, e lachta sprav prv krok
-Hrabovk sa dokzal pribli k udu za pomoci Oriekovej
.pouva vetky tri druhy komiky
-postavy s romantick (Milua, uite, Rohon, Eliza) aj realistick (ostatn)
DROTR
-veselohra
-takisto zmena postv, dej sa odohrva v Peti, kde v dome slovenskho fabrikanta Rozumnho pome komplikovan zpletku vyriei statonos drotra Bubenka
1.7	Realizmus
Autor: PAVOL ORSGH-HVIEZDSLAV
tudoval najprv na maarskom gymnziu v Mikolci, tam psal po maarsky, po prestupe do Kemarku zaali naho psobi nrodovci a uvedomil si, e ako Slovk m psa po slovensky
-vytudoval prvo v Preove, ako prvnik psobil v Nmestove, zvyok ivota preil v rodnom Dolnom Kubne
-v roku 1871 s Kolomanom Banelom vydali almanach NAPRED, ktor bol prvm realistickm dielom v slovenskej literatre
-venoval sa vetkm literrnym druhom a bol i vznamnm prekladateom
Dielo: HERODES A HERODIAS
-tragdia v piatich dejstvch
-Herodes, sprvca Galilei v ase cisra Tibria ije so svojou druhou enou Herodias a jej dcrou Salome, vypukne proti nemu kvli jeho krutosti povstanie, ktor potla, jeho chovanie vzah s Herodias kritizuje Jn Krstite (Jochanan), zajm ho a uvznia, Salome printi lesou Herodes, aby ho dal sa,  nsledne je pozbaven trnu a poslan do vyhnanstva
-cez Jna Krstitea kritizuje pomery v Uhorsku
-erpal zo Shakespeara, pouil blankvers a przu

Autor: MATRIN KUKUN
vlastnm menom Matej Bencr-Juri
-z rodiny sedliaka, vytudoval uitestvo, potom medicnu, odiiel do Chorvtska na ostrov Bra, tam sa aj oenil, potom odiiel ako lekr na rok do Junej Ameriky s chorvtskymi emigrantmi, vrtil sa na Slovensko v obdob SR, vemi sa mu to nepilo, odiiel nasp do Chorvtska, tam aj zomrel, jeho pozostatky boli prevezen do Martina
-psal cestopisy, novely, romny, besednice, rty, poviedky, drmy
-dokzal rozpozna prv situciu zemianstva jeho padok a neschopnos kona
-jeho diela sa odohrvali v tudentskom alebo dedinskom prostred, nmety boli zo sasnosti, spoloensk vrstvy boli tudenti, dedinania, zemania a zanajci kapitalisti, hlavn postava mva svoj rovnocenn protipl, venuje sa vonkajm opisom, konflikt bol morlny, nie socilny, konce bvaj astn
Dielo: KOMASCIA
BACCHOVIE DVOR
-obidve jeho hry s  mlo znme a nedosiahli rove jeho prozaickch diel


Autor: JOZEF GREGOR-TAJOVSK (1874-1940)
-je najvznamnejm predstaviteom slovenskho realizmu
-pochdza z rodiny remeselnka z deviatich det, vychovali ho star rodiia, starho otca si zobral za vzor, vytudoval uitesk stav, potom obchodn akadmiu v Prahe, kde bol v spolku Detvan a takisto spolupracoval s Hlasistami, bol na fronte v 1. svetovej vojne, prebehol k rusom
-jeho prnosom bolo, e spojil psychologick motivciu postv s reovou diferenciciou
-psal przu aj drmu
Dielo: Drma
-povauje sa za najlepieho slovenskho dramatika 19-teho storoia, pretoe sa mu podarilo psychologick motivciu postv s charakterizovanm postv cez re a s tm, e vieme o vntornom rozpoloen postv
HRIECH 
MATKA
V SLUBE
-jednoaktovka
-konflikt hry vyrast z vystupovanho triedneho rozporu medzi bohatm gazdom a jeho sluhom, ktor je gazdom dohnan do neznesitenej biedy a zane sa bri
-v hre s prv mylienky o organizovanosti proletaritu
NOV IVOT
-tragick prbeh richtrskej rodiny Jahodovcov
-ostro tu odsudzuje tbu dedinskho loveka po popanten, udsk sebectvo a chamtivos
-postavy prechdzaj silnm vntornm zpasom, prevaj bolestn rozpory a ako si vykupuj vntorn pokoj a straten astie
ENSK ZKON
-veselohra v tyroch dejstvch
-ide o lsku medzi Miom a Anikou, ktor sa kri s majetkovmi zujmami ich rodiov, do deja pristupuje ete aj miestna klebetnica, ktor im tie kod, nevedia sa dohodn ani o tom, kde bud bva, lebo tam bud aj robi, na koniec sa predsa len zober, bvaj u Aniky, lebo t u m len mamu a Mio sbi, e prde pomc i domov
-zobrazuje problmy na dedine, to, e nad citom asto vaz majetok
-Miov otec je jedin rozumn postava, ozna enskm zkonom zl ensk vlastnosti
-pouva charakterov aj jazykov komiku
-pouil nreie z okolia rodnho Tajova
-najlepie zo vetkch  postv s vykreslen matky
STATKY ZMTKY
-socilna drma
-dielo je obrazom socilnych pomerov na juhu Uhorska a ich vplyve na ud
-ide o tragdiu manelstva, ktor bolo uzavret pre peniaze, kritika mamonrstva
-star a skpi manelia Palkovci nemaj deti a nevedia, komu da majetok, rozhodn za ho da urovi a Zuzane, ktor sa kvli tmto peniazom id bra, ich manelstvo vak asom upad, uro sa vrti k bvalej frajerke Bete, Zuza odchdza aj ke ak diea, Beta sa nasahuje k urovi k Palkovcom, rob na ura ntlak, aby Palka presvedil, nech naho prepe majetok, Palk to odmietne, Beta opust preto ura, Palk naho vystrel, uro sa spamt, chce sa vrti k Zuze, ale t ho odmieta, kon to krachom ich manelstva
-postavy s typizovan
-Palkovci predstavuj vykorisovateov, skupov , zmyslom ivota je zhanie peaz, ale nevedia o  s nimi, egoisti
-uro je ahtikr, mrnivec, egoista
-Zuza je enskm idelom autora, je aktvna, vyvja sa
-auto kritizuje zhanie sa za majetkom, ktor spsobuje zmtky v udskch vzahoch, na prv miesto stavia zdravie a lsku
-je pouit udov jazyk
-postavy s charakterizovan konanm, spsobom ich rei a  tm, o o nich hovoria ostatn postavy
SMR URKA LANSFELDA
-historick hra s obdobia 1848/49

Autor: BOENA SLANKOV-TIMRAVA
-narodila sa v rodine evanjelickho farra ako jedno z jedenstich det, vzdelanie zskala doma, v kole bola iba jeden rok, ich rodina si sama vydva rukou psan asopis Ratoles, prakticky cel ivot preila v rodnom kraji
-pseudonym Timrava si dala poda studniky 
-psala kritick przu - novely, romnov novely a ku koncu ivota drmu
-hlavnou postavou jej diel bva cieavedom ena, ktor vak mva svoj rovnocenn protipl
-diela s zaloen na morlnych konfliktoch, z ktorch plyn konflikty socilne
-na charakteristiku postv pouva vonkajie opisy v kombincii s vntonmi monolgmi pri vntornej charakteristike
-jej diela obsahuj prvky satiry a irnie, asto s v nich dva deje, ktor s v kontraste, diela maj realistick zvery
-ak sa postava v diele dostane k svojmu cieu zist, e v jej ivote sa ni nezmenilo, cti trpkos
-pouva asto personlneho rozprvaa, ktor vie vetko len o jednej postave
-odromantizovala lsku a ukzala eny, ktor konaj pod vplyvom rozumu a s rovnocenn s mumi
-muov odheroizovala, oznaila ich ako nehodnch, ale nie vetkch, mala idel mua, vysok, ierne vlasy, vny, tajomn
Dielo: CHUDOBN RODINA
PVA
ODPOVE
PREKKY
-jej drmy nedosiahli rove jej przy

