6. MATURITN OTZKA ZO SLOVENSKHO JAZYKA
Prv vlna slovenskho realizmu
1	Prv vlna slovenskho realizmu
Pod prvou vlnou slovenskho realizmu rozumieme obdobie 1875-1890.

Svetov realizmus
Rozvoj priemyslu, kapitalizmu a prrodnch vied spsobil vo svete znova privrtenie sa k realite, k pozemskmu ivotu a k zmyslovmu vnmaniu. udia sa snaili svet poznva a objektvne ho hodnoti svojimi zmyslami a rozumom. Realizmus je prejavom tohto myslenia v literatre. Za zkladn filozofiu realizmu sa poklad pozitivizmus Augusta Comtea, ktor tvrdil, e skuton a pravdiv je iba to, o sa d zmyslami pozna a sksenosou a  experimentmi overi. Realistick tvorba zaala u v 30 rokoch 19-teho storoia tvorbou Charlesa Dickensa a kon v 20 rokoch 20-teho storoia tvorbou Tolstho a ehova. Z realizmu vznikli tri alie smery - naturalizmus, kritick realizmus a socialistick realizmus.
Psala sa hlavne prza, pretoe pozia je subjektvna, z przy hlavne romny, novely, poviedky. V knihch je pouit technika drobnokresby - do podrobnost s vykreslen jednotliv detaily udalost, prpadne pri opisoch, o vedie k vekej obsiahlosti.

Znaky svetovho realizmu
1) V popred konania postv je rozum
2) Diela zachytvaj objektvny pohad na svet - vevediaci rozprva v 3 os. j.. 
3) Postavy sa vyvjaj pod vplyvom psychologickch podnetov
4) Postavy nie s idealizovan
5) Postavy s produkty prostredia v ktorom ij
6) Postavy s typizovan 
7) Postavy zo vetkch vrstiev s realisticky vykreslen
8) Jazyk je diferencovan
9) Nmety s z prtomnosti
10) Konflikt diela je socilny a spoloensk
11) Je pouit technika realistickho detailu a drobnokresby

Spoloensk situcia na Slovensku
Pomery na Slovensku boli ovplyvnen hlavne nsledkami Raksko-Uhorskho vyrovnania v roku 1867, po ktorom moc nad zemm Slovenska zskala plne Uhorsk strana, o viedlo k zosilnenm odnrodovanm a maarizanm snahm. Maarsk  burozia i achta sa rozhodli, e v Uhorsko ije len jeden - Uhorsk - nrod s jednou reou a za tmto elom boli zatvoren slovensk gymnzi (Martin) a bola zruen i Matica Slovensk. Zaali sa zriaova tzv. vzdelvacie spolky, ktor slili na odnrodovanie menn - napr. FEMKE - Hornouhorsk vzdelvac spolok a MTKE. Nrodn strana v tomto prevala obdobie dobrovonej stagncie, pretoe politici preli do pasivity, ktor si vak nikto nevmal a oakvali pomoc od Ruska. V hospodrstve Uhorska sa najvznamnejou vrstvou stali statkri a zaal sa nstup kapitalizmu, priom vak burozia bola hlavne nemeckho a maarskho pvodu. V roku 1873 vznikla hospodrska krza, ktor nasledovala cholerov epidmia. Tieto udalosti viedli v vekej vlne vysahovalectva a nezamestnanosti. Kultrnym centrom Slovenska sa stal Martin , pretoe tam sdlila Nrodn strana, Muzelna slovensk spolonos zaloen Matrinom Kmeom, Tatrabanka, Ochotncke divadlo a bola tam i knhtlaiare, kde vychdzali asopisy ako Orol, Slovensk pohady, humoristick asopis ernokank a ensk asopisy Dennica a ivena.

Prv vlna realizmu v slovenskej literatre
Slovensk realizmus sa oneskoril za svetovm o niekoko desaro, no prebral prakticky vetky jeho znaky, Slovensk nrod sa vak stle ete idealizoval.  V slovenskej tvorbe je pomerne silno zastpen i pozia, ktor sa vak u nepsala v sylabickej ale v novej sylabotonickej prozdii, psali sa hlavne lyrick cykly, lyricko-epick skladby. V prze aj pozii sa pozornos stle upierala hlavne na vidiek a na jednoduch ud, omu bol prispsoben i jazyk, ktor bol odpatetizovan a blzky udu. Spracvali sa tmy zo sasnosti a nrodn problmy, priom hlavnou tmou bolo rozhodovanie o tom, kto m vies nrodnooslobodzovac boj, i zemianstvo, alebo ud. Prv realistickm dielom na slovensku bol almanach Napred od  Pavla Orsgha-Hviezdoslava a Kolomna Banla z roku 1871.

Sylabotonick prozdia
1) Je stopovo organizovan, m tri druhy stp  trochej ( -U ), daktyl ( -UU ) a jamb ( U- )
2) Je zaloen na striedan przvunch a neprzvunch slabk
3) Vo veroch nieje polverov predel
4) Nieje dodran rytmicko-syntaktick paralelizmus, ast verov presahy
5) Rm m rytmick funkciu
6) Vere s rovnoslabin -izosylabizmus

Autor: PAVOL ORSGH-HVIEDZDOSLAV (1849-1921)
-tudoval najprv na maarskom gymnziu v Mikolci, tam psal po maarsky, po prestupe do Kemarku zaali naho psobi nrodovci a uvedomil si, e ako Slovk m psa po slovensky
-vytudoval prvo v Preove, ako prvnik psobil v Nmestove, zvyok ivota preil v rodnom Dolnom Kubne
-v roku 1871 s Kolomanom Banelom vydali almanach NAPRED, ktor bol prvm realistickm dielom v slovenskej literatre
-venoval sa vetkm literrnym druhom a bol i vznamnm prekladateom
Dielo: Lyrika
-je hlavnou a najdleitejou zlokou jeho diela
-na jej psanie pouval sylabotonick prozdiu a asto vzostupn jambick ver
-obohatil sloveninu o nov vrazy - biblizmy, archaizmy, neologizmy, dialektizm, latinsk slov, ktor asto pouval vo svojej tvorbe
-pouval zloit bsnick prostriedky, o viedlo k nezrozumietenosit jeho diel
BSNICK PRVIESENKY JOZEFA ZBRANSKHO
-bsnick zbierka, jedin v jeho tvorbe a zrove jeho prv dielo
-pochdza z ias jeho tdii v Kemarku
-venoval ju Sldkoviovi, chcel by jeho nasledovnkom
SONETY
-prv cyklus
-21 bsn (sonetov), zama sa v nich nad vesmrom, nad lovekom, jeho miestom v ase a priestore, chce unikn od zloby a neprvosti na Zemi, do sveta bsnickej tvorby, nakoniec spoznva, e jeho miesto je predsa len na Zemi
-zaloen na konflikte medzi autorovmi idelmi a pozemskm ivotom
LETOROSTY
-v tomto cykle ozrejmuje svoj bsnick program, hovor, e chce psa realisticky, lebo "Mne odpornm, o prrode sa priei, len pravdy si ctm prost obliaj.", rozhodol sa psa "bez  lesku, okrs a farbidla"
DVAM Z PRIMNOSTI DUE
LETOROSTY II
-tento cyklus je poznaen udalosami tzv. ierneho roka v Hviezdoslavovom ivote - umreli mu otec, matka aj brat, zama sa tu nad zmyslom ivota, nad tm, o je trval, vchodisko nachdza v prci a tvorbe
PUST DOM
IERNY ROK
LETOROSTY III
-v tomto cykle sa venuje  nrodnm a socilnym problmom
USTA BRAEK, S HROMADENM MANIA
K VM URODZENM VEKOMONM
-kritika pnov, ktor ij s prce udu a pritom ho nechvaj nevzdelan a v zaostalosti, aby ho mohli vyuva ete viac
, PREO SOM NIE VCHROM
-chce sa sta vchrom, aby zo Zeme zmietol vetkch vykorisovateov udu, uvedomuje si vak svoju bezmocnos, me len zatn pste a plaka
, MLDE N, TYS' DRITEOM RNA
MA KEDYS' ZVDZAL SVET
-v tejto bsni vysvetuje, preo zaal psa po slovensky, oslavuje tu sloveninu
"Ma kedys' zvdzal svet mi dovoriac,
re, ktor z domu vie,  jak je lich,
jak biedny nstroj pre snem prc,
o itm srdcu s a duchu pcha.
A rozhodlo. Zrak drahej matere sa 
vtedy sklenul ponad mojim itm
blankytom jasnm v plnej ndhere.
, mojej matky re je krsota,
je milota, je rozko, lska svt.
Je vidm, ctim, celok ivota,
mj pokrm dobr, moja aa zlat,
A moja odev, ktorej neviem ceny.
Bu poehnan, kto sa pohodil 
v tom so mnou, trv pritom nepremenn,
bu kliaty, kto sa vzoprel odrodil."
RONK
-spomienky na otca
PRIADKA
-spomienky na matku
ALMY A HYMNY
-v tomto cykle sa zaober vzneenmi tmami v svislosti s nboenstvom, zava krzu svojho kresanskho svetonzoru, pretoe zisuje, e je v rozpore s realitou, boha vdy pokladal za princp spravodlivosti, ale okolo seba vid len neprvos
-na zaiatku vyjadruje svoj neshlas, potom sa chrakter bsn men na polemiku s Bohom, potom vyjadruje svoj odpor voi Bohu, potom obvin Boha s neprvosti, nakoniec sa s Bohom zmieri, ostane veriaci
-zachytil krzu svetonzoru mnohch ud tch ias
DE PROFUNDIS (Z HLBN)
-najznmejia bse z tohto cyklu
- forma monolgu k bohu
PRECHDZKY JAROM
-tento cyklus zachytva jeho dojmy z hornooravskej prrody, prroda sa stva jeho spolonkom, cez u zabda na samotu, ktor ho suuje
PRECHDZKY LETOM
-v tomto cykle takisto oslavuje oravsk prrodu, hovor, e je zdrojom harmnie a jeho inpircie
STEZKY
-tvordielny cyklus, v ktorom sa li zo ivotom s prcou, spomna na svoj ivot, uvedomuje si, e mu ubda sl, e starne, hovor o akom postaven bsnika v jeho dobe, trpi ho osud Slovkov a Slovanstva
DOZVUKY
-trojdielny cyklus takisto s tmatikou starnutia, pochmrne ladenie, iali nad tm e mu ubda tvorivch sl, pochybuje o zmysle jeho ivotnho diela, m pocit, e il a tvoril zbytone
KRVAV SONETY
-cyklus skladajci sa z 32 sonetov rozdelench na dve asti, v ktorom reaguje na prv svetov vojnu, ktor odsudzuje
-v prvej asti vykresuje obraz a hrzy vojny
.v druhej asti prema nad tm, kto vojnu spsobil, odsudzuje civilizciu, e jej nedokzala zabrni, predpoved aliu vojnu, lebo porazen sa bud chcie pomsti, v zvere privolva mier
", vr sa skoro, mieru milen!
Zavtaj s ratolesou olivovou,
A bu nm zdravm, veselm i chvou,
V snaen ostom, kovom v rameni!"
Verovan epika
HJNIKOVA ENA
-lyricko-epick bsnick skladba pozostvajca z Pozdravu, 15-tich spevov a Zbohom
-Michal a Hanka ajkovci sa nasahuj do horrne, ktor Michal zdedil po otcovi, s astn, a km sa Hanka nezapi miestnemu achticovi Artuovi Vilnimu, ten zorganizuje poovaku, na ktorej sa mus zastni aj Michal, Artu vak v nepozorovanej chvli odde za Hankou, aby ju znsilnil, Michal spozoruje, e Vilni zmizol a zo zlm tuenm sa vyd domov, kde njde mtveho Vilniho a Hanku v oku, Michal zoberie vinu na seba, ale Hanka sa na sde prizn a zoalie, obidvoch i prepustia, rozum jej vrti a diea, ktor ak
-dielo je zaloen na kontraste medzi udom a achtou, ud je vykreslen idylicky, ako nosite mravnch hodnt, reprezentuj ho Michal a Hanka, achta je vykreslen zporne, ako egoisti, zhralci, spupn a ud vyuvajci a poniujci udia, jej prototypom je Vilni
-Hanka je vykreslen ako pekn, mil, pracovit, milujca, estn, obetav, ale rozmarn
-Michal je vykreslen ako milujci manel, obetav, pracovit, ale prchk
-Atru je vykreslen ako zl spupn, egoistick, bezohadn a chladnokrvn achtic
-lyrickmi zlokami v diele s bsne Pozdrav, Zbohom, Hankine sny, udov piesne, vahy autora ich lohou je spja kapitoly, rekapituluj dej, zvrazuj jeho dramatickos a predpovedaj budci dej
-znaky realizmu v diele s nmet z autorovej sasnosti, postavy s produktom prostredia, postavy s typizovan, spoloensk kontrast, pouit metda realistickho detailu, autor ale nie je objektvny, len formlne, je na strane udu
EO VLKOLINK 
-epos, spolu s Gborom Vlkolinskm s kronikou zemianstva od roku 1848 do 70-tych rokov 19. storoia
-odohrva sa vo Vlkolne, ktor je obrazom Dolnho a Vynho Kubna
-zobrazuje splvanie zemianstva s udom a to, ako rzne udia reaguj na nov pomery
-Ezechiel Vlkolinsk (Eo) je zemanom, zabi sa do sedliackeho dievaa ofie, matka mu ale nechce dovoli, aby si ju zobral, lebo chce aby si zobral zemianku, Eo odchdza k strkovi Eliovi, ten mu zorganizuje svadbu zo ofiou, bvaj v ofiinom dome, s matkou sa Eo zmieri a prostrednctvom svojho syna 
-zachytva aj zvyky pri rznych udalostiach 
-postavy s reovo diferencovan
-dielo m umeleck aj historick hodnotu
GBOR VLKOLINSK
-epos
-nadvzuje na Ea Vlkolinskho, zachytva tu ale priny padku zemianstva, straty jeho spoloenskho postavenia a postupnho vymierania
-Gbor je Eov bratranec, jeho otec i matka s alkoholici, dolieha naho ete aj neastn lska, chce spcha samovradu, zachrni ho Eo, Gbor sa potom oen do sedliackej rodiny
-pravdivo tu zobrazuje spolonos
-autor je tu objektvny len formlne, v Eovi je objekvny celkom, tu u zemianstvu ancu nedva, v Eovi mu ju dval, ak sa spoj s udom, Gbor m encyklopedick, Eo monografick charakter
Krtka epika

ZUZANA HRAKOVIE
POLUDIENOK
-idelny obraz astia na dedine, ronk Ondrej a jeho ena Zuzka sa rozprvaj na poli pri obede, v protiklade k nim je neastie starca Jajatku, ktorho zl nevesta a jej jeho syn vyhnali z domu, teraz si had slubu, Ondro ho prichli
VEERA
-nadvzuje na Poludienok, Zuzku trzni svokra, ale upokoj sa, ke jej Zuzkin brat prinesie do matale dve kravy
-kritika lakomosti 
BTORA A TORA
-humorn poviedka
-dvaja susedia sa hdaj kvli medzi, vyriei sa to tm, e ich deti sa do seba zabia a dostan medzu do vena
DVE NVTEVY
-v prvej nvteve prichdza autor do Vlkolna za Eom a Gborom, vyta im e sa nestaraj o prcu na nrodnom poli
-druh nvtevu urob autor u ajkovcov z Hjnikovej eny
RCHEL
AGAR
SEN ALAMNOV
KAIN
VIANOCE
-vo vetkch piatich spracuvva biblick tmatiku
Drma
HERODES A HERODIAS
-tragdia v piatich dejstvch
-Herodes, sprvca Galilei v ase cisra Tibria ije so svojou druhou enou Herodias a jej dcrou Salome, vypukne proti nemu kvli jeho krutosti povstanie, ktor potla, jeho chovanie vzah s Herodias kritizuje Jn Krstite (Jochanan), zajm ho a uvznia, Salome printi lesou Herodes, aby ho dal sa,  nsledne je pozbaven trnu a poslan do vyhnanstva
-cez Jna Krstitea kritizuje pomery v Uhorsku
-erpal zo Shakespeara, pouil blankvers a przu

Autor: SVETOZR HURBAN VAJANSK (1847-1916)
-bol najstarm synom trovca Jozefa Miloslava Hurbana
-vytudoval prvo, zastnil sa okupcie Bosny a Hercegoviny, stal sa redaktorom Nrodnch novn, bol i kritikom a politikom
-psal poziu, przu, cestopisy, preklady
-jeho typickou postavou je zeman alebo statkr, pretoe i on sa zamlal nad mylienkou, e sa zemianstvo m vrti do slovenskho tbora a upozoroval i na to, e chbalo v nrodnooslobodzovacom boji, tvrdil, e zemianstvo me zachrni bu jeho spojenie z udom, alebo to, e sa nrodne uvedom, ani jedna monos nebola relna
-nepokladal nastupujce obdobie za dobr
Dielo: TATRY A MORE
-rozsiahly cyklus bsn
-jeho reakcia na vojnu v Bosne, na ktorej sa zastnil
-vyzdvihoval hrdinstvo tamojieho udu
JADERSK LISTY
SPOD JARMA
-zbierka bsn
-oslavuje slovensk ud
VERE
-zbierka bsn
SLOVENINA
-bse, ktorou oslvil rodn jazyk
LETIACE TIENE
-novela
-osud rodiny zemana Imricha Jablonskho, je nrodne odrodil, zskal majetok enbou a pekulciami, zveril ho ale Nemcovi Bauerovi, ktor ho o pripravil, zchrana prichdza zo strany nrodne uvedomelej inteligencie -jeho dcr, ktor sa vydali za lekra a nrodne uvedomelho zemana
-riei problm padku zemianstva, prichdza na to, e to je tak, pretoe zemianstvo sa nedoke prispsobi nastupujcemu kapitalizmu
SUCH RATOLES
-spoloensk romn
-orientuje sa na udalosti 70-tych rokov 19. Storoia
-dej sa odohrva na zpadnom Slovensku, zeman Stanislav Rudoposk, ktor il v zahrani sa teraz vracia na Slovensko do rodnho Rudopolia, kde zdedil katie, ale nem iaden vzah ku rodnmu kraju, zsluhou statkra Vanovskho, uitea Tichho a Adely Rybrkovej sa vak oboznamuje s mylienkami nrodnho hnutia, spoznva nrodnostn tlak a jeho dsledky, ver e as zemianstva me prei, ke sa uvedom ako on, nebolo to relne
-Vajansk sa tu kriticky staval k politickej pasivite Slovkov, zamal sa nad problematikou nrodnho hnutia a jeho funkciu v ivote
-stle ver, e zemianstvo je dobr, e preije, e ono bude spasenm nroda, zemanov opisuje ako kladnch hrdinov

Autor: MARTIN KUKUN (1860-1928)
-vlastnm menom Matej Bencr-Juri
-z rodiny sedliaka, vytudoval uitestvo, potom medicnu, odiiel do Chorvtska na ostrov Bra, tam sa aj oenil, potom odiiel ako lekr na rok do Junej Ameriky s chorvtskymi emigrantmi, vrtil sa na Slovensko v obdob SR, vemi sa mu to nepilo, odiiel nasp do Chorvtska, tam aj zomrel, jeho pozostatky boli prevezen do Martina
-psal cestopisy, novely, romny, besednice, rty, poviedky, drmy
-dokzal rozpozna prv situciu zemianstva jeho padok a neschopnos kona
-jeho diela sa odohrvali v tudentskom alebo dedinskom prostred, nmety boli zo sasnosti, spoloensk vrstvy boli tudenti, dedinania, zemania a zanajci kapitalisti, hlavn postava mva svoj rovnocenn protipl, venuje sa vonkajm opisom, konflikt bol morlny, nie socilny, konce bvaj astn
Dielo: DIES IRAE (DNI HNEVU)
-novela
-hlavn postava Skora je lakomec, peniaze s zmyslom jeho ivota, pre ne si naru vzahy zo vetkmi okolo neho, na konci sa men
-autor sa zama nad tm ako peniaze ovplyvuj charakter loveka, prichdza na to, e zle
KE BIK Z CHOCHOOVA UMRIE
-satirick poviedka
-prbeh schudobnenho zemana Ada Domanickho, ktor stle ospevuje svojho bohatho prbuznho a dobrodinca bika z Chochoova, ale zrove ak, kedy tento umrie, aby dedil, do cesty sa mu pripletie obchodnk Ondrej Trva, ktormu pred neexistujcu penicu a dostane preddavok, nakoniec vak peniaze Trvovi vrti, kon to tm, e bik umrie, ale Ad nedostane ni
-postavy charakterizuje menami Domanick - doma nem ni, Trva -chce ma peaz ako trvy, je predstaviteom burozie
-vysmieva sa z obidvoch postv a ironizuje ich
-pouva jazykov i situan komiku
-poukazuje na morlny a hospodrsky padok zemianstva, na jeho neschopnos vies nrod
NEPREBUDEN
-poviedka, ako jedin jeho dielo kon tragicky a m psychologick prvky
-Ondr Machua je dedinskm pastierom hus, je to mrzk a je i psychicky zaostal, dedinsk krsavica Zuzka mu raz povie, e si ho chce zobra, on tomu uver a zane sa na to pripravova, v de Zuzinej svadby ho mus tetka zatvori do klne, on si potom mysl, e si Zuza musela zobra inho, lebo on nepriiel, zomiera pri pokuse zachrni svoje husi z horiacej klne
-je to dielo o ahkomysenosti Zuzy i celej dediny a nevydarenej snahe Ondra zaradi sa do normlneho dedinskho ivota
MLAD LET
-poviedka 
-spomienky na svoje tudentsk roky, ako sa dobr kamarti pohdali kvli dievau
RYSAV JALOVICA
-poviedka
-Adam Trnka je jednoduch dedinsk lovek, ide na jarmok preda krpce, ke ich pred ide hada vhodn kravu, stretne suseda Trnku, s ktorm je rozvaden, udobria sa , Krt od Trnku kpi rysav jalovicu, id to zapi do krmy, do krmy prichdza Adamova ena, vynad Adamovi, krava sa ale spred krmy stratila, to mu spsob problmy zo enou, Adam sa navdy zrieka alkoholu, ale vetko sa dobre skon, krava sa njde
-pouva situan (zpletka s kravou), jazykov (v hdkach) i charakterov (na Krtovi) humor
DOM V STRNI
-romn o lske a smrti, ktor napsal v Chorvtsku na ostrove Bra
-dej sa odohrva na ostrove Bra, v dedine ,kde ije sedliak Mate Berac, ktor je hlavou rodiny, kde vldne tvrd patriarcht, v dedine ije i jeho syn Ivan a dcry, Matija a Katica, otec v rodine urovnva vetky spory tvrdou rukou a syn sa neme vymani z jeho vplyvu, majetky okolo dediny na ktorch dedinania pracuj vlastn bohat statkrska rodina  Dubiovcov, ktor vedie ora Anzula, pretoe jej mu u zomrel, je to tvrd ena, ktor iada od svojich sedliakov bezpodmienen poslunos, situciu skomplikuje zanajci vzah Anzulinho syna Nika a Katice, ktor neschvauje ani Anzula ani Mate, pretoe tvrdia, e z mieania stavov ni dobr nevzde, dohodn sa tak, e Niko s Katicou rok pokaj a potom sa mu zobra ak chc, no ke prde do dediny Dorica, ktor si mal Niko pvodne zobra a ktor je z jeho stavu zabi sa do nej a odvrhne Katicu, ktor si zoberie svojho bvalho snbenca, dielo sa kon smrou Mateho
-Mate je predsatiteom starho myslenia, silnho patriarchtu, ete aj na smrtenej posteli hovor dcre, e stavy sa nikdy ne vyrovnaj, ani nezmieaj
-Katica je pvodom sedliaka, no v slube sa z nej stala metiaka, je oddan, ale namyslen, cti sa podveden Nikom i celm svetom
-Niko je mlad, m pokrokov nzory, ale je nesksen a ahkovny, kon pod vplyvom rozumu
-siln realistick spoloensko-socilny kontrast 
-autor kladie draz i na prrod
MA VOL
-romn
-zobrazenie ivota Chorvtskych vysahovalcov v Chile

