7. MATURITN OTZKA ZO SLOVENSKHO JAZYKA
Druh vlna slovenskho realizmu
1	Druh vlna slovenskho realizmu
Pod druhou vlnou slovenskho realizmu rozumieme obdobie 1890-1918.

Svetov realizmus
Rozvoj priemyslu, kapitalizmu a prrodnch vied spsobil vo svete znova privrtenie sa k realite, k pozemskmu ivotu a k zmyslovmu vnmaniu. udia sa snaili svet poznva a objektvne ho hodnoti svojimi zmyslami a rozumom. Realizmus je prejavom tohto myslenia v literatre. Za zkladn filozofiu realizmu sa poklad pozitivizmus Augusta Comtea, ktor tvrdil, e skuton a pravdiv je iba to, o sa d zmyslami pozna a sksenosou a  experimentmi overi. Realistick tvorba zaala u v 30 rokoch 19-teho storoia tvorbou Charlesa Dickensa a kon v 20 rokoch 20-teho storoia tvorbou Tolstho a ehova. Z realizmu vznikli tri alie smery - naturalizmus, kritick realizmus a socialistick realizmus.
Psala sa hlavne prza, pretoe pozia je subjektvna, z przy hlavne romny, novely, poviedky. V knihch je pouit technika drobnokresby - do podrobnost s vykreslen jednotliv detaily udalost, prpadne pri opisoch, o vedie k vekej obsiahlosti.

Znaky svetovho realizmu
1) V popred konania postv je rozum
2) Diela zachytvaj objektvny pohad na svet - vevediaci rozprva v 3 os. j.. 
3) Postavy sa vyvjaj pod vplyvom psychologickch podnetov
4) Postavy nie s idealizovan
5) Postavy s produkty prostredia v ktorom ij
6) Postavy s typizovan 
7) Postavy zo vetkch vrstiev s realisticky vykreslen
8) Jazyk je diferencovan
9) Nmety s z prtomnosti
10) Konflikt diela je socilny a spoloensk
11) Je pouit technika realistickho detailu a drobnokresby

Spoloensk situcia na Slovensku
Naproti situcii z prvej vlny realizmu sa  prehbil sce postup kapitalizmu na Slovensku a zaal sa proces proletarizcie ronkov, o viedlo k vzniku novej spoloenskej vrstvy - proletaritu, ale na strane druhej socilny a nrodnostn tlak neprestval. V politickom ivota Slovenska vak nastali radiklne zmeny. Dochdza ku krze starch politikov a diferencicii doposia jednotnho politickho ivota. Staria genercia bola zdruen v Nrodnej strane z ktorej sa tera odlenila skupina okolo Hlinku,  Jurigu a Skyka, ktor zaloili v 1913 Slovensk udov stranu a zaali vydva udov noviny. Mladia genercia sa delila na dve asti. Na hlasistov, ktor tudovali v Prahe, prevzali hlavne nzory Masaryka, boli za socilne reformy, mali asopis Hlas, medzi ktorch patr Vavro robr a Pavel Blaho a na Prdistov, ktor tudovali v Budapeti naprklad Milan Hoda, ktor mali asopis Prdy.

Druh vlna realizmu v slovenskej literatre
Z klasickho realizmu sa v tomto obdob prelo na realizmus kritick. Spisovatelia sa odklonili od nrodnoobrannho charakteru diel. 
1) Tmami diel s socilne problmy a ich vplyv na psychiku ud
2) Autori s subjektvny, pouva sa individulny rozprva
3) Dej sa odohrva u aj v mestch nie len na dedine
4) Autori sa snaia o psychologizciu diela, v popred je psychika postv
5) V dielach je vemi silne pouit technika realistickho detailu
6) V pozii je  hlavn postava asto autotylizciou autora
7) Vo vetkch literrnych druhoch sa pouvaj krtke tvary
8) Autori kritizuj, ale nenachdzaj ani nehadaj rieenia

Autor: BOENA SLANKOV-TIMRAVA (1867-1951)
-narodila sa v rodine evanjelickho farra ako jedno z jedenstich det, vzdelanie zskala doma, v kole bola iba jeden rok, ich rodina si sama vydva rukou psan asopis Ratoles, prakticky cel ivot preila v rodnom kraji
-pseudonym Timrava si dala poda studniky 
-psala kritick przu - novely, romnov novely a ku koncu ivota drmu
-hlavnou postavou jej diel bva cieavedom ena, ktor vak mva svoj rovnocenn protipl
-diela s zaloen na morlnych konfliktoch, z ktorch plyn konflikty socilne
-na charakteristiku postv pouva vonkajie opisy v kombincii s vntonmi monolgmi pri vntornej charakteristike
-jej diela obsahuj prvky satiry a irnie, asto s v nich dva deje, ktor s v kontraste, diela maj realistick zvery
-ak sa postava v diele dostane k svojmu cieu zist, e v jej ivote sa ni nezmenilo, cti trpkos
-pouva asto personlneho rozprvaa, ktor vie vetko len o jednej postave
-odromantizovala lsku a ukzala eny, ktor konaj pod vplyvom rozumu a s rovnocenn s mumi
-muov odheroizovala, oznaila ich ako nehodnch, ale nie vetkch, mala idel mua, vysok, ierne vlasy, vny, tajomn
Dielo: Diela s bostnou tmatikou
ZA KOHO S
-poviedka
-dieva z mesta sa chce stoj o stoj vyda, ale v meste ju nikto nechce, ide teda na vidiek, tu sa rozhoduje medzi uiteom a jeho pomocnkom, nakoniec si zoberie uitea, v jej ivote sa ni nezmen, je sklaman
-dieva je vykreslen ako prefkan, inteligentn, cieavedom, iastone autotylizcia autorky, kon pod vplyvom rozumu
-uite a pomocnk s jej protiply
-morlny konflikt tu vznik z tby vyda sa
-dieva charakterizuje len cez vntorn monolgy, chapov len vonkajm opisom
-postavy charakterizuje aj pomocou rei a konania, rozprva je presonlny
KANDIDT ENBY
BEZ HRDOSTI
-novela
-Milena sa bezndejne zabila do uitea Sama, ten to vie, ale chce ju len trzni, nem o u zujem, len sa s ou pohrva, rob jej prieky, rodiia jej hovoria, e je bezcharaktern a nestoj za to, ale on never, a neskr pochop, e to tak skutone je a e si jej lsku nezasli
POZDE
-novela 
-prbeh dievaa - Dariny, ktor opust snbenec, Darina sa s tm nevie vyrovna, had racionlne rieenie, chce sa vyda, tetky jej poradia, aby si zobrala farra, nebolo to dobr, lebo nieje astn, je zfal, smutn, sklaman
-autorka je tu vemi odmeran a nad dejom, vysmieva sa tu z tragiky prbehu, riei problm cynicky a irniu bez happyendu
-vina deja prebieha v psychike postv, cez vntorn monolgy
-autorka pouva prezvky na charakterizciu postv
-prelnaj sa tu spomienky a prtomnos
-na dokreslenie situcie a psychiky pouva naprklad spievanie si Dariny pri jej depresich, alebo jej pohyby a gest pri citovom pohnut
-pouva refrny, pracuje s formlnymi znakmi
NEMIL
VEK ASTIE
Diela so socilnou tmatikou
APKOVCI
-kritick poviedka
-ivot 16 lennej rodiny apkovcov v jedom dome, ktor m len jednu izbu, ij tam tak, ako ete ich star rodiia
-autorka kritizuje zpecnctvo, nevzdelanos, pasivitu
-dleit s dve ensk postavy Ia - krovn, nieje roden apkov, chce aby sa nieo zmenilo, printi manela Paa aby si postavili nov dom a odsahuj sa, je panovan, cti sa by nadraden a Ana - zmija, je mrzka, utipan, protivn, nenvid svet, lebo jej nedoprial astie, je pracovit, ale z trucu chce aby vetko zostalo po starom
-Ia a Ana s v kontraste
-dielo m dva deje vonkaj - stavanie domu, udalosti v rodine a vntorn - citov ivot Ane, ktor je protivn a zl len zvonku, ale vntorne je citlivm nen, ti po manelovi a deoch, ale vie, e ich nikdy nebude ma
-autorka charakterizuje postavy konanm, cez prezvky, reou, vntornmi monolgmi a aj autorskmi komentrmi
Protivojnov tmatika
HRDINOVIA
-novela inpirovan 1. svetovou vojnou
-nzov je myslen ironicky, mysl na tch, o o svojom hrdinstve len hovorili
-nezaober sa udalosami na fronte, ale vplyvom vojny na dedinanov
-vma si pansk inteligenciu, majetnch sedliakov a normlnych sedliakov
-Laco Bal je predstaviteom panskej inteligencie, bol notrom, nadut, hral sa na hrdinu, vlastenca, bol zbabelec, vtal vojnu ako nieo zaujmav
-tefan irick je podnotrom, nem rd vojnu, je udskm idelom autorky, dostane povolvac rozkaz, mus s na vojnu, tam zomiera, to symbolizuje to, e vojna poda autorky zabja a ni vetko dobr a udsk
-vma si aj ako na vojnu reaguj eny jedna sa te, e manel-alkoholik odiiel na vojnu, vdova je vo vhode, pretoe apom vie kde jej zomrel mu, alia je vydat za hrba, je vo vhode, lebo ho neodviedli
-tl diela je akopdny, expresvny, ako itaten 
-dielo je vytvoren na princpe kontrastu medzi nzormi ud na vojnu
-mylienkou diela je odpor k vojne, vojna ni udsk astie
SKON PAA ROKU
-novela o vplyve povojnovch pomerov a socilnej biedy na padok udu
-Pao miluje Zuzu a chc sa zobra, ale Zuza je z bohatej rodiny, preto ho odmietaj, aby Pao nemusel s na vojnu a mohol osta so Zuzou poran si ruku, zober sa, asom vak lska pominie, Pao ochorie, ena ho upodozrieva, e je len leniv, e sa mu nechce robi, ke Pao umiera, vetci mu odpustia
-autorka tu realisticky zobrazuje vzahy mua a eny a takisto triedne rozvrstvenie dediny
Autobiografick diela
SKSENOS
-novela
-jej sksenosti z doby, ke robila spolonku Hviezdoslavovej manelke
-hovor o mladej spisovateke Marne Majtnovej (Timrava) a Jlii Bukoviovej (vdova Orsghov), Marna je citliv s odporom k spoloenskm konvencim, Bukoviov je v spolonosti mil, prjemn, usmievav, ale doma je to tyranka
VETKO ZA NROD
-novela
-o Viere Javorkovej, ktor odmieta rojivos a kriticky sa stavia k udu
-tto novela je posolstvom Timravinej osamelosti
Drma
CHUDOBN RODINA
PVA
ODPOVE
PREKKY

Autor: JANKO JESENSK (1874-1945)
-do druhej vlny realizmu patr svojimi prozaickmi dielami, poziou patr do slovenskej literrnej moderny
-narodil sa v rodine zemana, jeho otec kandidoval do Uhorskho snemu, ale neuspel a stratil vetky peniaze, rodina schudobnela, neboli u aristokrati, ale odmietali sa zaradi k metiakom, tak zskal objektvny pohad na obe vrstvy, vytudoval prvo a poas tdii v Budapeti zistil e aristokracia a metianstvo zanaj splva, e metiaci sa snaia sta aristokratmi, ale asto im to vemi nejde, poas svojej advoktskej praxe v rznych mestch, kde zistil, e sa udia opiia po Budapeti, cez druh svetov vojnu prebehol k Rusom a vstpil do eko-slovenskch lgii, po nvrate domov sa stal  najprv upanom a potom viceprezidentom Krajinskho radu v Bratislave
-vo svojich dielach pouval tmy zo sasnosti, konflikt bol morlny, nie socilny, sstredil sa vyie vrstvy z mesta - inteligencia, tudenti, sleinky, matrny, ale nie aristokracii, jeho postavy s charakterizovan strune,  dominantn je jedna vlastnos, vntorn charakteristika postv je tvoren cez gest a konanie postv, nepouva vntorn monolgy,  takisto postavy charakterizuje menom, dej je jasn, hutn, bez odboiek, pouval typizciu na postavy i situcie, takisto hyperbolizciu, v dielach je pouit jazyk vych spoloenskch vrstiev
-vo svojich dielach sa zaober troma tmami - kritika metiactva cez humor a satiru, vzahy mu-ena, ktor opisuje vne a irie spoloensk problmy
Dielo: ZO STARCH ASOV
-krtka prza, spomienky na detstvo a mlados
NOVELY
-sbor noviel
-kritizuje tu hlavne vchovu dievat, ktor chc len ulovi muov
-poda neho ni ivot v mestch a jeho konvencie skuton lsku
OTROCI
-otrokmi mysl ud, ktor sa musia sprva poda spoloenskch konvenci
MALOMESTSK ROZPRVKY
-poviedky o ivote v malomeste
-vyuva tu vetky prvky humoru a satiry, pardiu, irniu, zveliovanie
-poukazuje na to, e malometiaci sa snaia opii sa po Peti
-vysmieva sa z bostnch vzahov
-vynikajca kresba postv i prostredia
TVORYLKA
-do mesta prdu vojaci v ase prprav blu, hodnit situciu v meste, sprvanie
PANI RAFIKOV
 -pani Rafikov zist, e vdova Malinov m rovnak aty ako jej dcra Miluka, ide preto vynada krajrke, ale cel veer presed po nvevch, vsledok klebiet je nov objav - mlad slobodn advokt Brvenk, ktorho sa Rafikov rozhodne zska pre dcru, Miluke sa ale Brvenk nepi, Rafikov zist, e Brvenk sa ide oeni s Malinovou a chce hanucka Miluku, lene t ula s uiteom francztiny
-kritizuje tu malomesto, aj pokrten vchovu sleiniek
typizovan  postavy zo vetkch vrstiev
MAKARN PLES
SLOVO LSKY
KONIEC LSKY
SLNEN KPE
VEERA
STRACH
HRBY
DEMOKRATI
-dvojzvzkov romn
-v prvej asti radnk Jn Landk, ktor sa povauje za demokrata a mysl si, e vetci s si rovn, zane chodi a Anikou, za trest ho preloia do Bratislavy, paradoxom je, e je preloen na lepie miesto, zane pracova na krajinskom rade
-v druhej asti  si autor vma boj o politick moc pred vobami na osobe prvnika a politika Juraja Petrovia, Landk zane chodi s jeho dcrou elkou, ale nakoniec sa vrti k Anike a zoberie si ju
-prv as je humornejia, karikatrna, druh je kritickejia
-nzov diela je ironick, symbolizuje to, e udia sa len hraj na demokratov
-dielo je obrazom spoloenskch a politickch pomerov v medzivojnovom obdob
-Anika je slun, tich, pracovit, hrd, od muov si dr odstup, je estn, nevyuva situciu, elka je jej protikladom, je to typick malomestsk sleinka, modern, koketn, vypotav, ide jej o peniaze, egoistka

Autor: JOZEF GREGOR-TAJOVSK (1874-1940)
-je najvznamnejm predstaviteom slovenskho realizmu
-pochdza z rodiny remeselnka z deviatich det, vychovali ho star rodiia, starho otca si zobral za vzor, vytudoval uitesk stav, potom obchodn akadmiu v Prahe, kde bol v spolku Detvan a takisto spolupracoval s Hlasistami, bol na fronte v 1. svetovej vojne, prebehol k rusom
-jeho prnosom bolo, e spojil psychologick motivciu postv s reovou diferenciciou
-psal przu aj drmu
Znaky jeho prozaickej tvorby
1) Dej sa odohrva v dome jeho starch rodiov, v dedine, alebo v meste
2) Nmet je zo sasnosti
3) Zaober sa najnimi vrstvami, hlavne mestskou a dedinskou chudobou
4) Hlavn postav je mu, nem ensk protipl, je pasvny, trp socilnymi problmami, neuvedomuje si svoje vykorisovanie, jeho meno bva v nzve, dej sa sstred na jeho postavu, monografick charakter diela
5) Prevauj socilne konflikty, prpadne morlno-socilne alebo socilno-spoloensk
6) Autor vystupuje cez jednu s postv, t je vak pasvna, len pozorovate,
7) Na zaiatku diel rozprva v 1. osobe, potom v 3. osobe, sna sa presvedi, e prbeh sa naozaj odohral, e postava naozaj ila
Dielo: Prza
DO KONCA A IN ROZPRVKY
-zbierka poviedok
-spomienky na starho otca
LIEBKY
DO KONCA
PRV HODINY
SMUTN NTY
BESEDNICA
-zbierka poviedok o ivote najbiednejch ud
SPOD KOSY
TPKY
ROZPRVKY
-zbierka poviedok
-kritika socilnych pomerov na dedine
PASTIERA
-poviedka
-vma si prbeh chudobnej siroty Zuzky a bohatho Samka, tragick koniec
OMRVINKY
-monografick poviedky
Z DEDINY
-monografick poviedky o zo ivota na dedine
MACO MLIE
-monografick poviedka
-Maco, slil od svojich 18 rokov u bohatho gazdu, bol mrzk a vbec sa o seba nestaral, take ho eny nechceli, najprv robil pri kooch, potom pri voloch a na koniec pri kravch, ako sa zhorovala jeho robota upadal i on, ke zostarol a ctil, e umiera priiel sa poakova gazdovi a spta sa ho, i mu nieo nieje dln, zist, e gazda je jemu dln ete 13 zlatch, do rna zomrie a gazda mu vystroj pardny pohreb, vetci gazdu chvlia, len sluhovia nie, pretoe si hovoria, e mal za o
-je to typick Tajovskho dielo, dedinsk prostredie, sasnos, vrstva chudoby, Maco je pasvna, pokorn postava, monografick dej, meno v nadpise, kontrasty (Maco-gazda), autor ako pasvna postava, rozpva 1., potom 3. osoba, snaha presvedi itatea, e to cel je pravda
-Maco povaoval za najvie bohatstvo njs niekoho, kto sa oho v starobe postar a pochov ho
-zver je realistick v tom, e macova situcia sa do smrti nezmen, ale nerealistick v pardnom pohrebe a vtom, e gazda sa rozplae
MIO
-poviedka
-obraz spolonosti v dobe krzy, ke sa pre chudobnch stala jedinm problmom honba za potravou 
-problm vykreslen na ponohospodrskom robotnkovi, ktor sa po prepusten z prce uchyt na as u msiara, potom vo fabrike, seznnym robotnkom a skon ako obrk
HORK CHLIEB
-poviedka
-vdova Mara Turianka m tri deti, ale stri aj pansk deti, sbi, e cez noc d pozor na pansk deti, ale cel noc sa chod pozera raz na svoje, raz na pansk, dostva zpal pc
-autor ukazuje, e nerieenie jednho problmu plod alie 
-nehad tu rieenia, ani nekritizuje, len ukazuje problm
NA CHLIEB
-poviedka
-hlavn postava si prde poia peniaze na chlieb, prv krt ho odmietnu, druh krt mu poiaj, mysl si, e s t udomili  
-hlavn postava je mentlne postihnut, poukazuje tu na zl socilnu starostlivos o takchto ud
MAMKA PSTKOV
-poviedka
-hlavn postava splca dlh v banke, je to dobr, pracovit ena, ale m smolu, pretoe mus ods kvli synovi pijanovi z domu, zarba si prcou na poli a peenm, ete aj tam ju gazda oklame a zaplat jej menej ako mal, ale ete aj z toho prispieva neveste na ivobytie, plat aj banke, pred aj perinu, aby mohla zomrie spokojne
-mamka Pstkov predstavuje na rozdiel od Mliea morlnu silu udu
-autor je rozprvaom v podobe bankovho radnka
-zl situcia a vykorisovanie udu v obdob kapitalizmu
DOMOV
-socilno-psychologick poviedka
-autor nartva proces popantenia dedinskho mldenca urka poas vojeniny i sluby na eleznici a do chvle, ke pri nehode na eleznici nepriiel o obe ruky, jeho manelke sa po ase zunovalo opatrova ho, zaali zvady, padok ich manelstva
APOLIENA
-prbeh hluchho dievaa Apolieny, ktor sli u majstra a dva pozor na deti, dvaja uni jej robili zle, potom zistia, e otec-alkoholik ju bjaval a z toho ohluchla
-rozprva je ue
-autor ukazuje, e socilne problmy plodia morlne
HLUCH
-poviedka
-protest proti vojne a nsiliu
-ako na vojnu musel s aj hluch otec troch det Juro, tam robil viac menej sluhu, spoiatku si z neho robili posmech, ale potom si ho pre jeho dobrotu obbili,  na konci zomiera
Drma
-povauje sa za najlepieho slovenskho dramatika 19-teho storoia, pretoe sa mu podarilo psychologick motivciu postv s charakterizovanm postv cez re a s tm, e vieme o vntornom rozpoloen postv
HRIECH 
MATKA
V SLUBE
-jednoaktovka
-konflikt hry vyrast z vystupovanho triedneho rozporu medzi bohatm gazdom a jeho sluhom, ktor je gazdom dohnan do neznesitenej biedy a zane sa bri
-v hre s prv mylienky o organizovanosti proletaritu
NOV IVOT
-tragick prbeh richtrskej rodiny Jahodovcov
-ostro tu odsudzuje tbu dedinskho loveka po popanten, udsk sebectvo a chamtivos
-postavy prechdzaj silnm vntornm zpasom, prevaj bolestn rozpory a ako si vykupuj vntorn pokoj a straten astie
ENSK ZKON
-veselohra v tyroch dejstvch
-ide o lsku medzi Miom a Anikou, ktor sa kri s majetkovmi zujmami ich rodiov, do deja pristupuje ete aj miestna klebetnica, ktor im tie kod, nevedia sa dohodn ani o tom, kde bud bva, lebo tam bud aj robi, na koniec sa predsa len zober, bvaj u Aniky, lebo t u m len mamu a Mio sbi, e prde pomc i domov
-zobrazuje problmy na dedine, to, e nad citom asto vaz majetok
-Miov otec je jedin rozumn postava, ozna enskm zkonom zl ensk vlastnosti
-pouva charakterov aj jazykov komiku
-pouil nreie z okolia rodnho Tajova
-najlepie zo vetkch  postv s vykreslen matky
STATKY ZMTKY
-socilna drma
-dielo je obrazom socilnych pomerov na juhu Uhorska a ich vplyve na ud
-ide o tragdiu manelstva, ktor bolo uzavret pre peniaze, kritika mamonrstva
-star a skpi manelia Palkovci nemaj deti a nevedia, komu da majetok, rozhodn za ho da urovi a Zuzane, ktor sa kvli tmto peniazom id bra, ich manelstvo vak asom upad, uro sa vrti k bvalej frajerke Bete, Zuza odchdza aj ke ak diea, Beta sa nasahuje k urovi k Palkovcom, rob na ura ntlak, aby Palka presvedil, nech naho prepe majetok, Palk to odmietne, Beta opust preto ura, Palk naho vystrel, uro sa spamt, chce sa vrti k Zuze, ale t ho odmieta, kon to krachom ich manelstva
-postavy s typizovan
-Palkovci predstavuj vykorisovateov, skupov , zmyslom ivota je zhanie peaz, ale nevedia o  s nimi, egoisti
-uro je ahtikr, mrnivec, egoista
-Zuza je enskm idelom autora, je aktvna, vyvja sa
-auto kritizuje zhanie sa za majetkom, ktor spsobuje zmtky v udskch vzahoch, na prv miesto stavia zdravie a lsku
-je pouit udov jazyk
-postavy s charakterizovan konanm, spsobom ich rei a  tm, o o nich hovoria ostatn postavy
SMR URKA LANSFELDA
-historick hra s obdobia 1848/49
