8. MATURITN OTZKA ZO SLOVENSKHO JAZYKA
Slovensk literrna moderna
1	Slovensk literrna moderna
Obdobie literatry v rokoch 1900-1918.

Svetov literrna moderna
Pod tmto pojmom rozumieme sbor umeleckch prdov, ktor vznikli v 80-tych rokoch 19.  storoia a pretrvvali do 20-tych rokov 20. storoia.  Tieto prdy vznikli ako reakcia na filozofiu pozitivizmu, na realizmus a naturalizmus. Autori sa vracali k prvkom romantizmu a boli ovplyvnen filozofiou subjektvneho idealizmu, poda ktorej tvrdili, e zkladom existencie loveka s jeho subjektvne pocity, nzory, predstavy. Takisto boli zaujat nzormi A. Schopenhauera (Schopenhauerov pesimizmus - vetko udsk chovanie m o doinenia zo sexom) a F. Nietzscheho (filozofia delenia ud na nich a vych ). Autorov spjala Takisto nenvis k metiakom, ktorch pokladali za materialistov.  Kolskou tohto smeru je Franczsko, kde v rokoch 1830,1848 a 1871 prebehli tri revolcie, ktor mali zmeni svet a do ktorch sa autori s tmto predsavzatm zapjali, vetky tri vak boli porazen a autori pochopili, e zmeni svet nieje tak ahk a zaali sa venova len tvorbe. Chceli psa tzv. ist umenie - nemalo ma mylienku, malo existova len pre svoju existenciu, pouvali nezrozumiten vrazu a kontrukcie, o prinieslo tmto smerom zaznvanie.  Moderna m tri hlavn smery - symbolizmus, impresionizmus a dekadenciu.

Svetov symbolizmus
Zaiatky tohto smeru poloil v druhej polovici 19. storoia vo Franczku Charles Bodlaire. Nzov smeru je z grckeho slova symboln - znak, znamenie, pretoe v symbolizme je hlavnm bsnickm prostriedkom prve vyjadrovanie cez symboly. 
1) Pouvaj sa symboly - slov pomenvajce nieo konkrtne, ale majce aj abstraktn vznam na zklade zmyslovho vnmania, alej metafory, personifikcie, alegrie
2) Pu sa hlavne lyrick bsne na zklade konkrtnych zitkov
3) Dej je len naznaen, skratkovit
4) Pozia je charakteristick hudobnosou, diela dobre znej
5) Hlavn pocitom je osamelos, obrazy smtku, smrti
6) Autori unikaj od reality, vzah k nej je iracionlny, nechpu ju
7) Pouvaj sa cudzie vrazy z liturgie, prrodnch vied a filozofie

Svetov dekadencia
Slovo dekadencia znamen padok. Odvja sa zo symbolizmu, zachovva si jeho znaky. Je to vemi depresvny smer, hlavne pocity zfalstva, strachu, bezndeje , motvy smrti. Diela s vemi citov. Autori pouvaj symboly s premenlivm vznamom, mlo znme slov z liturgie a vied, zloit bsnick prostriedky, diela sa tm stvaj nezrozumiten.

Svetov impresionizmus
Nzov pochdza zo slova impressio - dojem.  Zaiatky tohto smeru mono bada vo vtvarnom umen v dielach Clauda Moneta, Eduarda Maneta, Vincenta van Gogha.. Kladie sa draz na  zmyslov vnmanie, na oarenie okamihom,  ide o zachytenie okamihu, nlady, dojmu,  krtkeho zitku. 

Spoloensk situcia na Slovensku
Slovensko sa stalo najpriemyselnejou asou Uhorska, na o zaali doplca ronci. V rznych astiach Slovenska bola rzna situcia, niekde bolo dobre, niekde zle. Pokraovalo vysahovalectvo, odnrodovanie. Vznik prv organizcia robotnkov. Nrodnostn otzka nebola dorieen, politici sa nedokzali dohodn, o maj robi, mysleli, e sa ned vlastne urobi ni. 

Slovensk literrna moderna
Slovensk literrna moderna spoluexistovala s pretrvvajcimi generciami - prvou vlnou slovenskho realizmu a z druhou vlnou slovenskho realizmu. Spoloensk situcia a hlavne neschopnos inu politikov podnietila autorov k tomu, aby boli subjektvny, aby sledovali realitu len zo svojho pohadu. Autori sa zameriavali na socilne problmy spolonosti, psali vak len krtke tvary, v ktorch pouvali rozpor medzi snom a neprjemnou skutonosou, ktor stil do depresi. Hviezdoslavosk sylabotonick prozdiu, ale Kraskovsk prozdiu.  Jazykov prostriedky sa stali zrozumitenejmi a jednoduchmi. Inpirovali sa trovskou romantickou tvorbou - od Kra prevzali revolunos od Sldkovia motvy lsky a od Botta pesimizmus a tragiku. Publikovali hlavne v asopisoch Prdy, Dennica, ivena, Slovensk pohady, ernokank, Cirkevn listy, Literrne listy.

Kraskova prozdia
1) Je dodran rytmicko-syntaktick paralelizmus
2) Uprostred vera je intonan prestvka - polverov predel
3) Rm nem rytmick funkciu , tj. neoznauje koniec vera, rmy s nepravideln alebo chbaj
4) Nieje dodran rovnoslabinos
5) Pozia je stopovo lenen, pouva sa tzv. potrojn metrum - daktylsk, datylsko-trochejsk ver


Autor: JANKO JESENSK (1874-1945)
-do druhej vlny realizmu patr svojimi prozaickmi dielami, poziou patr do slovenskej literrnej moderny
-narodil sa v rodine zemana, jeho otec kandidoval do Uhorskho snemu, ale neuspel a stratil vetky peniaze, rodina schudobnela, neboli u aristokrati, ale odmietali sa zaradi k metiakom, tak zskal objektvny pohad na obe vrstvy, vytudoval prvo a poas tdii v Budapeti zistil e aristokracia a metianstvo zanaj splva, e metiaci sa snaia sta aristokratmi, ale asto im to vemi nejde, poas svojej advoktskej praxe v rznych mestch, kde zistil, e sa udia opiia po Budapeti, cez druh svetov vojnu prebehol k Rusom a vstpil do eko-slovenskch lgii, po nvrate domov sa stal  najprv upanom a potom viceprezidentom Krajinskho radu v Bratislave
-vo svojich dielach pouval tmy zo sasnosti, konflikt bol morlny, nie socilny, sstredil sa vyie vrstvy z mesta - inteligencia, tudenti, sleinky, matrny, ale nie aristokracii, jeho postavy s charakterizovan strune,  dominantn je jedna vlastnos, vntorn charakteristika postv je tvoren cez gest a konanie postv, nepouva vntorn monolgy,  takisto postavy charakterizuje menom, dej je jasn, hutn, bez odboiek, pouval typizciu na postavy i situcie, takisto hyperbolizciu, v dielach je pouit jazyk vych spoloenskch vrstiev
-vo svojich dielach sa zaober troma tmami - kritika metiactva cez humor a satiru, vzahy mu-ena, ktor opisuje vne a irie spoloensk problmy
Dielo: VERE 
- zbierka bsn
-nepatr ete do moderny
-polytmatick, hlavn tma lska vo vetkch podobch
-vytvoril nov obraz eny rovnocennej muovi, je realistick, vma si aj zl ensk vlastnosti, nazva eny aj zmijami
-vma si malomestsk sleinky, zle im len na tom, ako vyzeraj a u muov im zle len na tom istom
-mui s Jesenskho autotylyzciou, dva sa skepticky na lsku, never v u, rozchod riei cez irniu a cynizmus, tvrd o sebe, e je egoista, ktor nedoke ma rd
-bsne maj epick zklad
-dielo je rozdelen na es tematickch celkov - PIESNE, POHADNICE, VERE SENTIMENTLNE, VERE PRLEITOSTN, BEZ NADPISU,  SONETY
PIESE PODDANCH
PRICHDZA
REFLEXIE
KAM?
-v tchto bsniach vyjadruje odpor voi socilnemu tlaku
V PETI
-pocity odlenia od vlasti z doby jeho tdi v Peti
ROZPOMIENKY
-rozsiahlejia lyricko-epick skladba
-prepracoval ju, rozril a vyla pod nzvom N HRDINA
ZO ZAJATIA
-lyrick dennk z jeho pobytu v Rusku v zajateckom tbore poas 1. sv. vojny, nepatr ete do moderny
-polytmatick hlavne o ruskej prrode, tborovom ivote, veudsk problmy, lska
-vyjadruje tu svoje humanistick mylienky a odpor voi faizmu
-lsku tu u vykresuje inak ako vo Veroch, bez satiry a humoru, ver v trval lsku, ti po manelke
OBRTEK MJ
SLOVENINE
-bse oslavujca rodn jazyk
-hlavn mylienka je nvrat domov, k svojej milej, ktor predstavuje sloveninu
-sloveninu tu oznauje za bielu otrokyu - ist, ale utlan jazyk
VERE II
-bsnick zbierka
-nadvzuje na nrodn a socilnu tmatiku vo Veroch
-silne symbolistick, ou sa rad do slovenskej literrnej moderny
-kritizuje tu aj slovenskch politikov, snaia sa len o vlastn dobro a peniaze
KRLICI
-kritika nrodnch predstaviteov
M.D.
-kritika Mata Dulu, ktor bol predsedom SNS
PO BRKACH
-jeho posledn zbierka pred 2. sv. vojnou
-kritika pomerov v 1. SR, sklamanie, nespokojnos, vystupuje proti echoslovakizmu
NA ZLOBU DA 
NA ZLOBU DA II
REFLEXIE
JESENN KVET
PROTI NOCI
IERNE DNI
-prieinkov pozia ktor psal cez vojnu
-bol za demokraciu, udskos, vystupoval proti faizmu, vojne, kritika Slovenskho ttu

Autor: IVAN KRASKO (1876-1958)
-vlastnm menom Ing. Jn Botto, jeho prv pseudonym bol Janko Cig
-tudoval na gymnzich v Rumunsku, Nemecku, potom vytudoval VUT v Prahe, stal sa chemickm ininierom
-bol ovplyvnen impresionizmom a symbolizmom 
-mal pcnu chorobu, bl sa zaloi si rodinu, z toho plynuli jeho pocity osamelosti
-skoro cel ivot preil v echch
Znaky tvorby
1) Zaober sa len troma okruhmi tm - intmne (vzah k matke, milej, nzory na ivot), prrodn, spoloensk (nrodn a socilna problematika)
2) Diela maj smutn, pesimistick ladenie, hlavne pocity osamelosti, skepsy, rezigncie
3) Je subjektvny a kad jeho hrdina je jeho autotylizciou, m pocity vnimonosti
4) Pouva ustlen symboly - dmon = tlak, erven plamene = revolcia, poplan zvon = u je neskoro, topole = samota, havran, noc, tma = smtok
5) Pouva svoju vlastn prozdiu tzv. Kraskovsk prozdiu, ktor je kombinciou sylabickej a sylabotonickej prozdie
Dielo: NOX ET SOLITUDO (NOC A SAMOTA)
-zbierka bsn
-obsahuje hlavne intmnu a  prrodn lyriku
-bsne s bez epickho deja, postaven na rozpore medzi snom a skutonm svetom
-autor ti po ast, lske, priatestve, ale svet je egoistick a zl, uvedomuje si e to o chce neme uskutoni, z toho plyn jeho pocity smtku a rezigncie, tieto pocity spsobuj jeho vylenie zo spolonosti a samotu, ktor jeho situciu ete zhoruje
-vetky tieto pocity mal Krasko aj v relnom ivote, nevedel sa s tm vyrovna
-bsne vychdzaj zo skutonch zitkov, ale tie s tam len naznaen, ide v podstate len o zver prbehu
HA, LUNA BLED
-spomienka na enu, ktor ila pri ceste v bielom moneku
PLACH AKORD
-spomienka na to, ako pri boch mukch stretol dievinu rovnako smutn a neastn ako on
STAR ROMANCA
-o predajnej lske, svadbe mladej eny zo starm muom pre peniaze
U JE POZDE
PR, PR
AMINKE
NA CMITERI
TOPOLE
-pochmrna bse s prrodnou tmatikou, topole s symbolom due
VESPER DOMINICE (NEDEN VEER)
-spomienky na matku, ktor v nedeu sed a ta bibliu
SOLITUDO (SAMOTA)
-pripomna motlitbu, monolg k Bohu
-hovor o tom, e lovek je v jeho dobe bezmocn, trp, e udia mlo dodriavaj kresansk princpy a ete nie s hodn, aby uskutonili ich sny
JEHOVAH 
-jedin bse, ktor sa zaober nrodnou problematikou
-vid zfal situciu Slovkov, ale je toho nzoru, e si zato mu sami, preto na nich vol hnev boha Jehovaha, ke s tm nieo neurobia
QUIA PULVIS SUM (PRETOE SOM PRACH)
-vahy o zmysle ivota
VERE
-zbierka
-bostn a spoloensk lyrika
-v bostnch bsach spomna na neastn lsku a nenaplnen erotick tby, ale s relatvne pokojn, pretoe mal v ase ich vzniku stlu priateku
-pochybuje tu o vetkch svojich nzoroch na svet, had odpovede na otzky preo lovek existuje, ak m lohu, na zmysel udskho ivota
-priiel na to, e tieto otzky lovek neme vyriei, e na to nesta ani viera, jedinm vchodiskom je poda neho stle nad tm uvaova, tieto bsne zachytvaj vntorn krzu mnohch ud jeho doby
TAK NEDOKAVO
HRNE KVETY VEDN 
DNES
LEN TEBE
-bsne s bostnou tmatikou
NOC
JA
-tieto dve bsne s v prze, zachytvaj krzu bsnikovho intelektu
OTROK
-Krasko sa predstavuje ako jeden zo svojho nroda, hovor o tlaku, burcuje k odporu, k pomste za vetky krivdy, v zvere vyslovuje vieru, e po vykonan pomsty krivdy pomin
OTCOVA ROA
-vystupuje tu ako priamy obranca nroda, udu, uvedomuje si svoje doterajie bldenie a poddva sa hlasu domova
BANCI
-socilny a nrodn utlate tu vystupuje v podobe dmona, ktor chce lesou vlka kadho do svojich osdiel, domnieva sa, e svojimi submi a vhodami dosiahne zradu na nrode a spoloenstve pracujcich, bsnik sa proti nemu stavia so vzdorom, ak na slobodu, na sdruhov, ktor svojim revolunm bojom povalia panstvo dmona
JE NUTN
-priamo tu vyzva k revolcii, k boju
KRITIKA
-bse v ktorej vysvetuje, preo napsal len dve zbierky, tvrd, e je lepie poveda mlo ale dobre
BSE POSLEDN
-jeho posledn bse, ktor napsal v sanatriu v Bratislave
NAI
SVADBA
ALMUNA
SENTIMENTLNE PRHODY
LIST MTVEMU
-vetko s to przy
-s dokumentrne, povauj sa za prozaick komentr k jeho pozii
