18. OTZKA ZO SLOVENSKHO JAZYKA
Svetov drma do 20. storoia
1	Svetov drma
1.1	Starovek
1.1.1	Grcka drma
V obdob 5.-4. st. pnl  sa v Atnach zaala rozvja tzv. "Atnska demokracia". Podstatou tejto filozofie bol slad medzi duevnm aj telesnm rozvojom loveka. Idelom bol lovek psychicky aj fyzicky krsny. Uznvala sa individualita, ale nie individualizmus - snaenie len vo vlastn prospech. S rozvojom atnskej demokracie zko svis i rozvoj drmy, ktorej zklady boli poloen prve v grcku. Drma sa vyvjala z oslv satyrskch slvnost na poes boha Dionza. Bola postaven na trojjednote - miesta (jedno miesto, kde sa drma odohrvala), asu (len jeden svisl asov sek), deja (jeden prbeh). Autor tejto drmy bol takisto reisrom a asto i hercom. nre boli len dva - tragdia a komdia. Hercami boli len mui, ktor hrali v maskch a na topnkach z vysokmi podptkami aby ich bolo dobre vidie.  Najprv bol len jeden herec, druhho pridal Aischylos, tretieho Sofokles a tvrt herec bol pomocnkom. Na predstaven sa alej zastoval zbor satirov a nelnk zboru. Hra sa skladala z 5 ast Expozcia - vod, Kolzia - vznik zpletky, Krza - vsledok Kolzie, Peripetia - rozvinutie s stupovanie problmov, Katastrofa - pri tragdii alebo Katarzia pri komdii, prpadne pri vemi dobrom konci Happy End.

Autor: SOFOKLES
-psal tragdie
Dielo: KR ODIPUS
-tragdia poda bje o Oidipovi
ELEKTRA
ANTIGONA
-tragdia v piatich dejstvch  s prolgom a epilgom
-Po smrti Oidipa sa o trn pobili jeho synovia Polyneikos a Eteokles spolu s Krenom. Kren sa spolil s Eteoklesom a prevzali moc, Polyneikos priiel pod mesto s armdou. Polyneikos a Eteokles spolu bojovali a obaja zomreli, krlom sa stal teda Kren. Dovolil vak pochova iba Eteokla. Antigona, ich sestra sa vak rozhodne pochova i Polyneika ( to vetko bolo v prolgu). Antigonu prichytia, Kren ju odsdi smr, vystpi proti tomu jeho syn, Antigonin snbenec Haimn. Antigonu pochovaj za iva, prde vetec Theresias a varuje Krena, e to vyvolalo hnev bohov, ten dostal strach, pochoval Polyneika, dal vyslobodi Antigonu z hroby, ale t sa u obesila. Haimn sa prebodne, ke sa to dozvie jeho matka, zabije sa tie. Kren pros bohov aby umrel, nelnk zboru mu povie, e jeho osud ete nieje naplnen 
-posolstvom hry je, e lovek sa m chova rozvne, nesmie ura bohov, ak to urob bude potrestan
-Antigona - je tvrdohlav, neboj sa smrti, je spupn, trp nezavinene
-Kren - m rd svoju vlas, chce by spravodliv za kad cenu

Autor: AISCHYLOS
-psal tragdie
Dielo: PRIPTAN PROMTEUS
ORESTEA

Autor: EURIPIDES
-psal tragdie
Dielo: MDEA
IFIGNIA V TAURIDE
TROJNKY

Autor: ARISTOFANES
-psal komdie
Dielo: OBLAKY
JAZDCI
LYSISTRATA
ENSK SNEM
1.1.2	Rmska drma
Autor: TITUS MARCIUS PLAUTUS
-venoval sa drme
-napsal 21 komdi
Dielo: KOMDIA O HRNCI
PSEUDOLUS
CHVASTAV VOJAK
1.2	Stredovek
Hrvali sa hlavne mystria a paiov hry, ktor boli sasou cirkevnch obradpv. Dej pochdzal z prbehov z biblie.
1.3	Humanizmus a renesancia
Tak ako cel umenia i drma sa vrtila k antickej forme. Hry zachytvaj boj dobra zo zlom. Hrdinovia s udia s bohatm vntornm svetom zmietan vami a tbami. Vnivo miluj pozemsk ivot, nikdy sa nevzdvaj svojich vzneench idelov, ich osudy s preto asto tragick. V Anglicku sa rozvjalo tzv. Albetnske divadlo. Hralo sa v okrhlych budovch s javiskom v strede, s krytmi lami pre metiakov a otvorenmi pre chudobnch. Pouvali sa kostmy, mnostvo rekvizt, hrealo sa ale bez masiek, dleit bola gestikulcia postv. Herci boli len mui, eny hrali mlad mui. Nedodriavala sa trojjednota miesta, asu a deja. 

Autor: VILIAM SCHAKESPEARE (1564-1616)
-narodil sa aj zomrel v Stratforde, otec psobil v mestskej rade, mal len stredokolsk vzdelanie, ako 18 ron sa oenil a o 8 rokov starou enou, odiiel do Londna, kde sa stal lenom mnohch divadelnch spolonost, dostal sa a na dvor Albety I
-bol dramaturg a bsnik
-nmety pre svoju divadeln tvorbu erpal z antiky, talianskej novelistiky, sasnej novelistiky a britskej histrie
-napsal asi 40 hier
-jeho diela s prepracovan, vytvral vrazn charaktery, hlavn postavy s osobnosti, maj vea idelov a bohat vntorn ivot, pripomnaj antickch hrdinov
-vytvoril vlastn ver - blankvers - nermovan 5 stopov jamb
Dielo: SONETY
-bsnick zbierka
SEN NOCI SVTOJNSKEJ
KUPEC BENTSKY
SKROTENIE ZLEJ ENY
VESEL PANIE Z WINDSORU
-komdie
-vrazn ensk postavy, z muskch postv je zaujmav Falstaf - protiklad Dona Quijota, mal, tun, realista, vysmieva sa rytierskym idelom
ANTONIUS A KLEOPATRA
JULIUS CAESAR
RICHARD III
HENRICH VI
-historick hry
OTHELLO
ROMEO A JULIA
KR LEAR
MACBETH
-tragdie
HAMLET
-tragdia
-tmou je nespech humanistu, vzdelanca, ktor m idely, ale nepodar sa mu ich uskutoni, lebo ije v obdob duchovnej krzy
-v Dnsku na hrade Elsinore sa Hamlet - dnsky princ - dozvie, e po hradbch sa tla duch, Hamlet ho ide pozrie a pri rozhovore s nm zist, e to je duch jeho otca, duch mu prezrad, e otec bol zavraden Claudiom - Hamletovm stkom, teraz dnskym krom -, Hamlet sa rozhodne otca pomsti, predstiera ialenstvo, hrubo odmietne lsku Oflie - jeho milej, dcry prvho ministra Polnia -, lebo ju poslali Claudius a Polonius, zist, e jeho dvaja spoluiaci s tie pehovia, na dvor prde divadeln spolok, na Hamletov prkaz zahraj hru o krovrade, Hamlet zastihne Claudia v miestnosti samho, ale nezabije ho, Hamlet zabije Polnia, Claudius pole Hamleta do Anglicka, kde ho maj zabi, miesto neho ale zomieraj jeho dvaja spoluiaci, Hamlet sa vracia do Dnska, Oflia zoalela a utopila sa, jej brat Laertes che pomsti ju aj otca, bojuje s Hamletom, Laetres v sboji zomiera, ale poranil Hamleta svojim otrvenm meom, take aj ten umiera, ale ete predtm stihne zabi Claudia, Gertrda Hamletova matka a ena Claudia sa otrvi, krom sa stva nrsky vojvodca
-Hamlet je vzdelanbec s idelmi, ver v es, spravodlivos, pravdu, ti po istch udskch vzahoch, ver v budcnos, uvedomuje si ohranienos udskej existencie, uvedomuje si skazenos spolonosti, sklamala ho matka, rozhoduje sa i m bojova, alebo sa zmieri so situciou, dozved sa, e ak ide o es treba kona, zomiera, lebo sa rozhodoval pridlho
-Claudius je zloduch a hrienik, strh zo sebou i alie postavy a tm ich ni
-Leartes aj Hamlet chc pomsti svojich otcov, Laertes je pohotov, ale nieje estn
-Oflia je tragick postava, jej ubliuj vetci
1.4	Barok
Hrvali sa hlavne kolsk hry v latinskom jazyku.
1.5	Klasicizmus a osvietenstvo
Osvietenstvo je spoloenskm a mylienkovm smerom, ktor sa ri v 18. storo. Vznikol ako reakcia na zl spoloensk situciu -  feudalizmus je v krze, nastupuje burozia, rozvoj techniky, obchodu a priemyslu, udia sa odklaj od nadpozemskho ivota, veria len vlastnmu rozumu. Zkladom osvietenstva a klasicizmu sa stala filozofia racionalizmu, ktorej tvorcom bol  Ren Descartes, tvrdili, e vetko sa d vysvetli a spozna rozumom. Z tohto plynul protifeudlny a proticirkevn charakter osvietenstva a klasicizmu. Spochybovali boie prva krov, tvrdili, e kad lovek m prvo na svoje presvedenie a chceli tt pretvori na republiku, alebo kontitun monarchiu. Predstaviteom osvietenstva bol FRANCOIS  MARIE AROUET VOLTAIRE alebo franczka skupina encyklopedistov (DENIS DIDEROT a in, vydvali pr encyklopdiu na svete - ENCKYKLOPDIA, ALEBO RACIONLNY SLOVNK VIED, REMESIEL A UMEN)

Klasicizmus:
Klasicizmus vznikol ako prejav osvietenstva v literatre, je len literrnym smerom. Nzov je zo slova classicus - vzorov, prkladn, vinikajci. Najviac sa tento smer rozvjal na dvore udovta XIV. Znova sa vracali k antike, jej literrnej forme, ale aj idelom. Vsledkom bol vek draz na formu diel, autori boli sputnan pravidlami, nebolo dleit, aby mal autor talent, ale aby bol vzdelan. Postavy konali pod vplyvom rozumu, hlavn konflikt bol medzi citom a povinnosou, postavy boli idealizovan - charakterov typy, krsne je to, o je pravdiv, vyhra mala morlka, es a povinnos. Pravidl pre poziu stanovil NICHOLAS BOILEAU v diele BSNICK UMENIE. nre sa delili na vysok (da, epos, tragdia), kde vystupovali aristokrati, museli by vzneen, iadne komick prvky, najlepie boli, ke konili tragicky, nmety z histrie a antiky a nzke nre (satira, bjka komdia), kde vystupovali hrdinovia z nich vrstiev, iadny aristokrati, aj komick jednanie postv, nmety len zo sasnosti. Mieanie nrov bolo neprpustn. Psala sa hlavne drma, pouvalo sa vea rekvizt, mohli hra aj eny, mala sa dodriava trojjednota miesta asu a deja, ale nie vdy to tak bolo.


Autor: PIERE CORNEILLE
Dielo: CID
-verovan tragdia
-hlavn hrdina don Rodrigo a jeho mil Ximena sa maj bra, otec Ximeny ale uraz otca Rodriga, ten ho v sboji zabije, Ximena iada pomstu, Rodrigo ide bojova proti maurom, zskava titul cid, Ximena chce stle pomstu, al sboj medzi Rodrigom a Sanchom, ktor bojuje za Ximenu, Rodrigo vyhrva, Ximena rok oplakva otca, potom si zoberie Rodriga
-ide o konflikt medzi citom a morlkou, lska v om mus ustpi
-nmet nie je originlny, dleit je spracovanie
-je pouit ver alexandrn - 12 a 13 slabin vere, na 6 slabike prestvka

Autor: JEAN RACIR
Dielo: FAIDRA
-verovan tragdia z antickej mytolgie 

Autor: JEAN BATISTE POQUELIN-MOLIRE (1622-1673)
-narodil sa v Pari, bol synom bohatho metiaka, nechcel by ako otec, zmenil si meno na Molire, zanal na vidieku, zaloil hereck spolonos, bol hercom, reisrom aj autorom, vrtil sa do Para, kde zaal uvdza svoje hry, udovt XIV ho vzal pod ochranu, psal hry pre krovsk dvor
-venoval sa hlavne komdii, pouval zmenu postv, situan komiku, kritizoval morlku doby vysmieval sa zo veobecnch a vench zlch udskch vlastnost - lakomstvo, pokrytectvo, iarlivos, hlpos
Dielo: SMIENE PRECIZKY
KOLA IEN
-hlavn postava je metiak Arnolf, ktor si ktor si kpil achtick titul, vychovva 13 rokov dieva, ktor si chce zobra, vychoval ju v boej bzni a plnej nevedomosti, mal pocit, e je jeho majetok a nestaral sa o jej duevn rozvoj, dieva sa vak zabi do mladka u uteie
-kritizuje Arnolfovu morlku a egoizmus muov
TARTUFFE
-kritika nboenskho pokrytectva a cirkvi, ktor sa sna prenikn do bohatch metiackych rodn a zska majetok pre seba
-Tartuffe je nasaden cirkvou, votrie sa do rodiny bohatho metiaka Orgona, z celej rodiny mu ver len on, Orgon sa rozhodne, e vyd dcru za Tartuffa, Orgnova manelka narafi situciu, v ktorej je Tartuffe rob nemravn nvrhy tak, aby bol prtomn i Orgon, ten pochop, o je Tartuffe za, chce s nm ukoni vzahy, ale u mu prepsal polovicu majetku, nakoniec mu pome kr a vetko sa dobre skon
LAKOMEC
-hlavn postava Harpagon je hrozn lakomec, peniaze s zmyslom jeho ivota, aj svoje deti chce vyda proti ich vli do bohatch rodn, deti mu chc da pruku a tak mu schovaj vetky peniaze, napokon dostane rozum a peniaze mu deti vrtia
METIAK ACHTICOM
-kritika bohatch metiakov, ktor si kpili titul, snaia sa by ako achtici, ale nedar sa im to
ZDRAV NEMOCN
-.hlavnou postavou je hypochonder, ktor chce vyda svoju dcru za lekra, len, aby nemusel stle zaho plati a mal ho doma
-kritika stavu medicny, zadubenosti lekrov
1.6	Romantizmus


Autor: VICTOR HUGO (1802-1885)
-jeho otec bol generl napolenskej armdy, u vemi mlad sa venoval pozii, v roku 1851 odiiel do exilu do Belgicka, po osemnstich rokoch sa vrtil ako uznvan spisovate, je pochovan v pantene
-je povaovan za zakladatea romantizmu, zanal ako klasicista
-bol bsnik prozaik a dramatik
Dielo: CROMWELL
-divadeln hra
-jej predslov sa povauje za manifest k romantizmu
HERNANI
-divadeln hra
-prv celoromantick dielo
RUY BLAS
-jeho najlepia divadeln hra

Autor: JOHAN WOLFGANG GOETHE (1749-1832)
-bol prvnikom, ttnikom, prrodovedcom, bol lenom Sturm und Drang
-venoval sa pozii, prze aj drme
Dielo: EGMONT
IFIGNIA NA TAURIDE
TORQUADO TASSO
-divadeln hry poda antickch motvou
FAUST
-dvojdielna verovan drma
-boh sa stav s diablom (Mefisto) o to, i lovek m nejak cenu, Mefisto si na tento pokus vyberie Fausta, ktormu sbi, e mu d mlados a spln mu vetky elania, ale ke u Faust nebude ma iadne elania jeho dua prde do venho zatratenia, Faust shlas
-v prvej asti ide o tragick ubostn prbeh medzi Faustom a Margartou, Margarta zomrie, Faust zisuje, e lska je pominuten
-v druhej asti Mefisto prenesie Fausta na jeho iados do obdobia antiky, kde Faust pomha cisrovi v boji neistmi silami, za to dostane nerodn bainu, Faust sa ju rozhodne obrobi a zrodni a vytvori krajinu hojnosti pre svojich poddanch, zomiera star a s mnohmi plnmi do budcnosti, o duu neprde
-hlavnou mylienkou diela je, e lovek nikdy neme by astn, ak chce robi astnmi druhch
-Faustova ivotn cesta symbolizuje ivot kadho loveka

Autor: FRIEDRICH SCHILLER
-kritizuje dobu, spja osobn problmy s nrodnmi
-venoval sa hlavne drme
-jeho diela sa odohrvaj zva v minulosti, hrdinovia s vydedenci bojujci za osobn slobodu, tragick konce, bostn zpletky
Dielo: ZBOJNCI
-dielo v ktorom ostro vystupuje proti feudlnemu absolutizmu
-napsan poda rozprvky, poukazuje na rozdiely medzi achtou a metiactvom
VILIAM TELL
-drma 
-napsan na zklade vajiarskej udovej histrie, o nrodnom hrdinovi bojujcom proti Habsburgovcom
KLADY A LSKA
-drma
MRIA STUARTOV
-historick targdia
-z anglickho prostredia, posledn tri dni ivota ktskej krovnej, nedodruje historick fakty
PANNA ORLENSKA
-historick tragdia s franczskeho prostredia
DON CARLOS
-historick hra zo panielskeho prostredia

Autor: PERCY BYSSHE SHELLY (1792-1822)
-vylili ho z Oxfordu pre ateizmus, zomrel pri stroskotan lode
-chcel pomha rom proti Anglianom
-psal bostn, prrodn a politick lyriku
Dielo: ODPTAN PROMTEUS
-lyrick verovan drma
-antick bj pretvoren do obdobia sasnosti 
-vyzdvihuje Promtea, pomohol uom za cenu vlastnho utrpenia, tvrdil, e ako Promteus, aj udstvo sa zbav tyranie a despotie za cenu utrpenia, utrpenia udstva mal by boj
-veril, e lska a sloboda zvazia

Autor: ALEXANDER SERGEJEVI PUKIN (1799-1837)
-vystupoval proti crskemu reimu, bol vyhosten na Kaukaz, mohol sa neskr vrti ako dvorn bsnik, ale odmietol, bol potom pod policajnm dozorom, zomrel pri sboji 
-prozaik, bsnik aj dramatik
Dielo: BORIS GODUNOV
-historick drma
1.7	Realizmus
Autor: NIKOLAJ VASILIEVI GOGO (1809-1852)
-bol radnkom, ale nenvidel svoju prcu
-psal przu i drmu
-kritizuje spolonos, hlavne metiakov cez irniu, satiru, typick je preho tzv. smiech cez slzy
Dielo: REVZOR
-satirick komdia
-zaloen na zmene postv
-dielo sa odohrva vo vidieckom mesteku v rozmedz 24 hodn, do mesta m prs na kontrolu revzor, ale inkognito, vetci sa boja, s egoisti, do mesta doraz Chlestakov, pokladaj ho za revzora, zorganizuj veeru, daruj mu staroitnosti,  dostva dary a platky, dvor direktorovej ene a dcre, s dcrou sa zasnbi, potom odde, pole do mesta list, v ktorom sa priznva, hovor im, e si mysl, e s to idioti, do mesta prichdza skuton revzor, udia robia vetko presne rovnako
-vyuva vetky tri druhy komiky
-kritizuje radnkov, s vykreslen realisticky

Autor: ANTON PAVLOVI ECHOV (1860-1904)
-pochdzal z rodiny kupca, bol priemern iak, tudoval medicnu
-venoval sa prze a drme
-pouva 3 okruhy tm - povahov nedostatky strednch vrstiev, kritika politickho systmu, socilne problmy
-pozornos venoval psychologickej motivcii postv, ktor bola dleitejia ako dej
-prbehy s myslen obrazne, s zobrazen 2 spoloensk vrstvy - rusk vidiecka inteligencia a jej bezcieny ivot, odlenos od reality, achta
-pouva techniku monologizcie dialgov
Dielo: UJO VA
AJKA
TRI SESTRY
-drmy
VIOV SAD
-drma o rozpade achtickej spolonosti v Rusku

Autor: HENRIK IBSEN (1828-1906)
-nrsky dramatik
-venoval sa literrnej kritike
-psal historick, filozofick, symbolick, spoloensko-kritick hry
-spoloensko-kritick hry, vytvoril v nich ner spoloenskej drmy a preukzal, e je rovn tragdii, venoval sa v nich tzv. "enskej otzke", ilo o problm postavenia ien v rodine a spolonosti, o emancipciu a problmy morednho manelstva a rodiny
Dielo: SOLVEGA
PEER GYNT
-filozofick hry
DOMOV BBOK
-spoloensko-kritick hra
-hlavn postava je Nora Helnerov, na zaiatku je to manelka a matka, ktor je pre rodinu ochotn urobi vetko,  na konci rodinu aj deti opust
-Nora prechdza plnou psychologickou premenou, stva sa z nej emancipovan ena, uvedom si, e je rovnocenn s mumi, prde k tomu, e zmyslom ivota mus by viac ako rodina, nedopracovala sa k tomu inteligenciou ale prectenm pocitu slobody
-v diele je minimum postv, krtke dialgy, redukovan dej
DIV KAKA
PANI Z PRMORIA
-spoloensk hry
1.8	Franczska novoromantick drma
Vznikla ako reakcia na drmu naturalizmu.  Autori vystupovali proti prlinej dokumentrnosti a popisnosti, redukcii loveka na biologickho jedinca, proti zube v patologickch javoch, proti nzoru, e prostredie formuje loveka, proti tomu, e neexistuj vek hrdinovia.

Autor: EDMOND ROSTAND (1868-1918)
-franczsky autor
-ovplyvnil ho Victor Hugo
Dielo: CYRNO DE BERGERAC
-historick komdia vo veroch
-Cirno je vytvoren poda skutonej postavy
-znaky romantizmu - zver je tragick, postavy konaj pod vplyvom citu, nrov synkretizmus, kontrast hlavne vntorne Cyrno,  prostredie kltora, tajn sob
