20. MATURITN OTZKA ZO SLOVENSKHO JAZYKA
Modern prdy v pozii 19. alebo 20. storoia
1	Modern prdy v pozii 19. alebo 20. storoia
1.1	Svetov literrna moderna
Pod tmto pojmom rozumieme sbor umeleckch prdov, ktor vznikli v 80-tych rokoch 19.  storoia a pretrvvali do 20-tych rokov 20. storoia.  Tieto prdy vznikli ako reakcia na filozofiu pozitivizmu, na realizmus a naturalizmus. Autori sa vracali k prvkom romantizmu a boli ovplyvnen filozofiou subjektvneho idealizmu, poda ktorej tvrdili, e zkladom existencie loveka s jeho subjektvne pocity, nzory, predstavy. Takisto boli zaujat nzormi A. Schopenhauera (Schopenhauerov pesimizmus - vetko udsk chovanie m o doinenia zo sexom) a F. Nietzscheho (filozofia delenia ud na nich a vych ). Autorov spjala Takisto nenvis k metiakom, ktorch pokladali za materialistov.  Kolskou tohto smeru je Franczsko, kde v rokoch 1830,1848 a 1871 prebehli tri revolcie, ktor mali zmeni svet a do ktorch sa autori s tmto predsavzatm zapjali, vetky tri vak boli porazen a autori pochopili, e zmeni svet nieje tak ahk a zaali sa venova len tvorbe. Chceli psa tzv. ist umenie - nemalo ma mylienku, malo existova len pre svoju existenciu, pouvali nezrozumiten vrazu a kontrukcie, o prinieslo tmto smerom zaznvanie.  Moderna m tri hlavn smery - symbolizmus, impresionizmus a dekadenciu.

Symbolizmus
Zaiatky tohto smeru poloil v druhej polovici 19. storoia vo Franczku Charles Bodlaire. Nzov smeru je z grckeho slova symboln - znak, znamenie, pretoe v symbolizme je hlavnm bsnickm prostriedkom prve vyjadrovanie cez symboly. 
1) Pouvaj sa symboly - slov pomenvajce nieo konkrtne, ale majce aj abstraktn vznam na zklade zmyslovho vnmania, alej metafory, personifikcie, alegrie
2) Pu sa hlavne lyrick bsne na zklade konkrtnych zitkov
3) Dej je len naznaen, skratkovit
4) Pozia je charakteristick hudobnosou, diela dobre znej
5) Hlavn pocitom je osamelos, obrazy smtku, smrti
6) Autori unikaj od reality, vzah k nej je iracionlny, nechpu ju
7) Pouvaj sa cudzie vrazy z liturgie, prrodnch vied a filozofie

Dekadencia
Slovo dekadencia znamen padok. Odvja sa zo symbolizmu, zachovva si jeho znaky. Je to vemi depresvny smer, hlavne pocity zfalstva, strachu, bezndeje , motvy smrti. Diela s vemi citov. Autori pouvaj symboly s premenlivm vznamom, mlo znme slov z liturgie a vied, zloit bsnick prostriedky, diela sa tm stvaj nezrozumiten.

Impresionizmus
Nzov pochdza zo slova impressio - dojem.  Zaiatky tohto smeru mono bada vo vtvarnom umen v dielach Clauda Moneta, Eduarda Maneta, Vincenta van Gogha.. Kladie sa draz na  zmyslov vnmanie, na oarenie okamihom,  ide o zachytenie okamihu, nlady, dojmu,  krtkeho zitku.

Autor: CHARLES BAUDELAIRE (1821-1867)
-narodil sa v Pari v rodine teolga, ako 6 ronmu mu zomrel otec, matka sa znova vydala za metiaka, ktorho nenvidel, bol vylen zo koly, nedotudoval prvo, robil, o sa mu zachcelo, zaal i s peaz po otcovi, matka a otim ho vak o ne pripravili a tak musel zaa pracova
-zastnil sa bojov na barikdach, ale prehrali, stal sa pesimistom
-vzorom mu bol Poe, ktorho diela prekladal
Dielo: KVETY ZLA
-bsnick zbierka
-m 6 ast, dohromady 126 bsn, 6 bsn z diela musel vybra, pretoe boli vemi nemravn
-hlavnou tmou je lska vo vetkch podobch, vedajmi tmami s samota, tba po slobode
-vychdzal z vlastnch sksenost
-bsne sa vyznauj intmnosou, telesnosou, neschopnosou autora prija svet
-pouva tu modern jazykov prostriedky, hlavne naturalizmi, ale nie je modern vo forme
-zkladnm pocitom v bsniach je rozpor medzi snom a skutonosou, okolo seba autor vid len nudu a zlo, jedin o mala zmysel bola krsa a umenie, spojenie tohto videli v pozii, t vak musela odra svet, preto je v nej zlo, ktor je dvojakho druhu - zlo, ktor videli oni vo svete a zlo, ktor videl svet v ich ivotoch, pretoe ili v biede v neresti, pili a drogovali, takto ili preto, lebo si mysleli, e len tak mu psa dobr poziu
-nzov zbierky je symbolick, kvety s bsne a zlo symbolizuje svet a zlo, z ktorho vznikli
LOVEK A MORE
SVISLOSTI
TEJ, O MA MINULA
FONTNA KRVI
VNO SAMOTRA
LITNIE K SATANOVI
-bse, ktor sa povauje sa zklad dekadencie

Autor: PAUL VERLAINE (1844-1896)
-narodil sa v Pari, mal astn detstvo, nedotudoval prvo, pracoval ako radnk na magistrte, po tom, o mu vyla prv zbierka zaal i neviazanm ivotom, zastnil sa v tlaovch slubch Parskej komny, ktor vak stroskotala  a do 80.tych rokov nesmel publikova, stretol sa s Rimbaudom, s ktorm nadviazal mileneck vzah a spolu odili z Franczka, v Belgicku ho odsdili na 2 roky vzenia, tam sa zmenil, stal sa katolkom, po prepusten sa stal uiteom, il medzi spodinou a zomrel v biede
-jeho bsne sa vyznauj eufniou, hudobnosou
Dielo: SATURNSK BSNE
-jeho prv zbierka
ROMANCA BEZ SLOV
-bsnick zbierka
-napsal ju vo vzen v Belgicku
-opisuje tu svoje putovanie s Rimbaudom, zaitky s Anglicka, sstred sa na citov problmy
-sstred sa na zmyslov vnmanie, pouva viaczmyslov slov, hudobnos
-pouva vlastn rm - asonanciu - rmuj sa len samohlsky
-nepravideln forma - nepravidelne dlh vere a strofy, bu asonancia, alebo vemi nepravideln rm, neberie ohad na prozdiu
-nepouva modern slovnk
ART POETIQUE (BSNICK UMENIE)
-dielo, ktorm stanovil zsady psania modernej pozie, symbolizmu
PREKLIATY BSNICI
-zbierka esej o jeho sasnkoch
-obsahuje ivotopisy a ukky s tvorby Verlaina, Rimamauda, Corbira
-tto bsnici poda neho prevyovali svojou tvorbou dobu a preto boli nepochopen a zaznvan

Autor: JEAN ARTHUR RIMBAUD  (1854-1891)
-narodil sa v Charlevill vo Franczku, bol synom kapitna pechoty zo strednch pomerov, jeho matka bola bigotn, lakom, otec ju opustil, tak zskal Rimbaud nenvis k enm, takisto sa zapojil do nespenej Parskej komny,  na pozvanie Verlaina odiiel za nm do Para, nadviazal s nm vzah a spolu putovlai po Eurpe, po uvznen Verlaina sa vetci od neho odvrtili, pochopil, e poziou sa svet zmeni ned, prestal psa, zaal cestova a obchodova, zomrel na rakovinu
-v bsniach sa bril proti svojej dobe - metiakom, spolonosti, cirkvi, zobrazoval ich s prvkami satiry, irnie, cynizmu
-alie jeho tmy boli prroda, socilne problmy doby a milostn tmatika s doby ke bol s Verlainom
-psal bu bsne jasn, realistick, v ktorch je jasn o chcel poveda, alebo bsne vemi abstraktn, fantastick, mnohovznamov, pln symbolov, naprklad OPIT KORB
Dielo: POBYT V PEKLE
-zbierka bsn v prze
ILUMINCIE
-zbierka bsn v prze
BSNE
-zbierka bsn
SAMOHSKY
-bse v ktorej priradil jednotlivm samohlskam farby a poda nich chute, vne
-vemi senzulistick
VEERN MODLITBA
-bse o mladom muovi, ktor m ako veern modlitbu pivo
VYJAVEN
-bse so socilnou tmatikou
-zobrazuje chudobn deti, ktor stoja vonku v chlade pred teplukou pekrou
1.2	Avantgarda
Avantgarda (po franczsky predvoj) je sbor mnostva umeleckch smerov, ktor vznikli na zaiatku 20. storoia a pretrvva do 30 rokov 20. storoia. V tomto obdob sa vyostruj vzahy medzi nrodmi, svet je v prprave na vojnu. Rchlo sa rozvja veda a technika. Realizmus pretrvva a silne, smery moderny pomaly zanikaj. Autorov avantgardy spjal agresvny odpor voi metiakom, voi ich hodnotm. Smery avantgardy boli antitradin, stavali sa proti zauvanm zvykom a starm hodnotm. Filozofiou Avantgardy bol materializmus. Vetky smery sa daj rozdeli na dva prdy - umenie rozumu, kde autori zachytvali nadenie z vedecko-technickho pokroku, realitu nahrdzali vykontruovanm svetom a smery neuznvajce rozum, ktor vychdzaj z prrody, sna, podvedomia. Avantgardn smery sa vyznaovali kolektivizmom - udia so spolonmi nzormi sa spjali do skupn a hnut, v ktorch bojovali spolu, programovosou - vydvali sa manifesty a programy, ktor urovali mylienky a smerovanie prdov a angaovanosou - umenie a politika sa spjali, autori sa aktvne zastovali politickho ivota, chceli dosiahnu anarchiu. Z literrnych znakov sa avantgarda vyznauje experimentovanm s formou (vere, strofy, rmy), bsne boli asto v kaligramoch - usporiadan do obrazcov, slovnk bol modern - technick vrazy, prozaizmi, vulgarizmi.



Kubizmus
Nzov kubizmus pochdza od slova cube -kocka. Prvm dielom kubizmu bol v roku 1906 obraz Sleny z Avignonu od Pabla Picassa. Vo vtvarnom umen zaalo dochdza k naraniu perspektvy, autori rozkladali maovan veci na geometrick tvary. Chceli zachyti veci v procese vzniku, z viacerch polh. Medzi maliarov kubizmu patr PABLO PICASSO, GEORGES BRAQUE. V literatre sa kubizmus zaal rozvja o nieo neskr. Autori sa snaili njs v bench javoch nieo nov, originlne. Pouvali slov, ktor vyvolvali asocicie.  Spjali obrazy, ktor spolu nesviseli, duevn pocity bez logickej nadvznosti. Pouvali vysoko intelektulne slov. Typograficky upravovali bsne do kaligramov. Preferovala sa pozia. Medzi autorov patria MAX JACOB, JEAN COETEAU, GUILLAUME APOLLINAIRE.

Futurizmus
Nzov futurizmus pochdza z latinskho futurus - budci. Tento smer vznikol v roku 1909, ke Filipe Tommas Marinetti vydva v asopise Le Figaro manifest k futurizmu. Autori boli fascinovan vedecko-technickm rozvojom, inpirciu hadali v "pozii bezdrtovej telegrafie", zvukoch strojov at. Chceli reformu spolonosti, odvrhovali vetko, o bolo doposia vytvoren, neuznvali star hodnoty. Psala sa hlavne pozia. Pouvalo sa mnostvo onomatopoickch vrazov (zvuky strojov...), nepouvali sa iadne prslovky, prdavn men, sloves len v neuritku. Podstatn men sa spjali do tzv. analogickch spojen. Miesto interpunknch znamienok pouvali matematick, alebo hudobn znaky. Ignorovali syntax. Pouvali von ver a nekldli draz na rm. Bsne boli v kaligramoch. Na zaiatku druhej svetovej vojny sa autori priklonili k faizmu, o ich po vojne priviedlo k zatrateniu.Rusk autori sa priklonili k socializmu. Podporovali takisto nacionalizmu, vojnu pokladali za oistu udstva, boli proti enm a feminizmu. Medzi ruskch autorov patria VLADIMR MAJAKOVSKIJ, VELEMR CHLEBNIKOV, BORIS PASTERNAK, MARNA CVETAJOVA.

Kubofuturizmus
Vznikol spojenm kubizmu a futurizmu. Vznikol vydanm almanachu ZA UCHO VEREJNMU VKUSU v roku 1912. Medzi autorov patr GUILLAUME APOLINAIRE, VLADIMR MAJAKOVSKIJ.

Expresionizmus
Nzov pochdza z latinskho expresio - vraz. Zaal sa rozvja v Nemecku okolo roku 1911. Najv rozmach zaval poas prvej svetovej vojny a tesne po nej. Autori sa snaili zachyti pocity jednotlivca v krzovch situcich. Odsudzovali naturalizmus, impresionizmus a filozofiu pozitivizmu.  Ako v jedinom avantgardnom smere je tu preferovan prza. Ako kompozin postup je pouit kontrast. Diela s subjektvne, rozprvaom je hlavn postava. Dej je v diele druhotn, hlavn je psychoanalza postv. Diela obsahuj prvky naturalizmu (drsn scny vykreslen do detailov), realizmu (zobrazovali svet okolo seba kriticky s pesimistickm postojom) a romantizmu (tba po lske a harmnii). Medzi autorov patria ERICH MARIA REMARQUE  a z vtvarnkov EDVARD MUNCH.

Dadaizmus
Nzov pochdza z franczskeho dada - hraka, konek. Vznikol v roku 1916 v Zrichu, kde sa sstreovali umelci, ktor boli proti vojne, kee vajiarsko bolo neutrlne. Ich tvorba bola zaloen na nhode. Robjali slov a vytvrali absurdn slov, texty, m chceli poukza na absurdnos doby.  Ako vo futurizme sa rozili zo vetkmi uznvanmi hodnotami. Medzi autorov patria TRISTAN TZARA, MAX ERNST, HANS ARP, FRANCIS PICABIA.

Surrealizmus
Vznikol v roku 1924 vo Franczku. Jeho zakladateom je Andre Breton, ktor napsal manifest k surrealizmu. Ako futuristi odmietali vetko star a tradin. Utori ber inpirciu zo sna a podvedomia, boli ovplyvnen Freudovou psychoanalzou. Surrealizmus je ry automatizmus v myslen - autori pu automatickm psanm (zapisuj vetko, o im prejde hlavou bez rozmyslu), m vznikali automatick texty.  Nepouvaj rmy, ani interpunkn znamienka, pouvaj von ver. Najrozrenejm tvarom je psmo. Surrealizmus zanik pred 2 sv. vojnou, pretoe autori si uvedomuj, e treba psa k veci, proti vojne. Medzi autorov surrealizmu patria - PAUL EDUARD, PHILIPPE SOUPAULT, TRISTAN TZARA, LOUIS ARAGON. Vtvarnci surrealizmu s PABLO PICASSO, SALVADOR DAL.

Poetizmus
Poetizmus je esk avantgardn smer. Vznik roku 1924 manifestom Poetismus od Karela Teigeho a Vtzslava Nezvala. Je to vemi optimistick smer, vma si len dobr asti ivota. Motvy a dejisk diel s exotick - krmy, prstavy. Vystupuj tu postavy z nich vrstiev a tie exotick postavy - prostittky, nmornci, ernosi. Autormi poetizmu s hlavne JAROSLAV SEIFERT A VTZSLAV NEZVAL.

Kontruktivizmus
Vznik v Rusku po roku 1917, po VOSR. Ovplyvnil literatru, divadlo, ale aj architektru. Diela s ovplyvnen maximlnou elovosou - pomha uom a socialistickej spolonosti. Slov boli maximlne vznamovo zaaen, jasn, strun, jednoduch. V dielach sa odra nadenie industrializciou.


Autor: GUILLAUME APPOLINAIRE (1880-1918)
-narodil sa v Rme, ako nemanelsk diea  talianskeho achtica a poskej achtinej, matka bola hazardn hrka, asto sa sahovala, dosiahol len stredokolsk vzdelanie, ivil sa ako uite, preiel skoro cel Eurpu, neskr pracoval ako bankov radnk, iiel dobrovone na front prvej svetovej vojny, bol zranen, zomrel nakoniec na fronte na panielsku chrpku
-venoval sa kubizmu, kubofuturizmu, predchodca  surrealizmu
Dielo: ZAHNVAJCI ARODEJ
-jeho prv zbierka
ALKOHOLY
-kubistick zbierka 
-vek polytmatickos, bsne prakticky ni nespja, ani forma
PSMO
-vodn bse zbierky
-prv kubistick dielo vbec
-vytvoril tm nov tvar - psmo - dlhia bse napsan asociatvnou metdou, asto astrofick, von ver, dodran RSP
-poukazuje na to, e kresansk aj antick idel s zastaral, e treba nieo novho
-polytmatick
-kad ver je novou mylienkou
-strofick, i ke niekedy m funkciu strofy len jedin ver
-pouva prelnanie asovch psiem, reality a sna, spomienok a sasnosti, technika filmovej monte, asociatvna metda
-strieda zdruen rm a asonanciu
-vysvetuje tu nzov zbierky alkohol prirovnva k ivotu
MOST MIRABEU
-klasick bse
KALIGRAMY
-kubofuturistick zbierka
-bsne s upraven do kaligramov
PRSIA TYRESIOVE
-avantgardn divadeln hra
-reaguje ou na pokles prodnosti
-blzniv, absurdn, parodick
ZAVRADEN BSNIK
-autobiografick dielo
-zbierka poviedok s jeho dospievania

Autor: VLADIMR MAJAKOVSKIJ (1893-1930)
-narodil sa v gruznsku, bol zlm iakom, neskr sa rodina presahovala do Moskvy, tam sa zaal zapja do politickho ivota, pridal sa k bolevikom, zaal tudova maliarstvo a sochrstvo, ale kli jeho politickm nzorom ho vyhodili, zapojil sa do VOSR, poas obianskej vojny pracoval v telegrafnej agentre, kde sa nauil by heslovit, dostal psychick chorobu, spchal samovradu
-bol bsnik, prozaik i dramatik
-venoval sa futurizmu, kubofuturizmu a kontruktivizmu
-vere delil na "schodky", kad schodk mal vznam sm o sebe
-pouval irniu, satiru a cynizmus
-jeho diela s heslovit, jasn, strun
-pouva neologizmy, vulgarizmy, prozaizmy
-vdy bol na strane komunizmu
Dielo: ZA UCHO VEREJNMU VKUSU
-manifest kubofuturizmu
OBLAK V NOHAVICIACH
-poma
-vyjadruje sa tu k pozii jeho doby, odsudzuje doterajie umenie, zriadenie, nboenstvo a pohad na lsku
VLADIMR MAJAKOVSKIJ
-bse
150 000 000
-poma
-150 milinov obyvateov malo vtedy Rusko
-u po revolcii, spoloensky angaovan dielo
V. I. LENIN
-poma
-napsan pri prleitosti Leninovej smrti, oslava Lenina
PRESCHDZOVAN
-poma
-jeho nzor na schdzovanie, vysmieva sa z neho, kritizuje ho, vysmieva sa s byrokratickch radnkov
BIM
-zbierka intmnej lyriky
KPE
PLOTICA
-satirick drmy
1.3	Beat generation
Genercia americkch autorov, ktor sa hlsila k neobmedzenej slobode jednotlivca. Draz kldli na vntorn ivot loveka. V ich dielach bol dleit rytmus a hudobnos, spolupracovali s jazzovmi hudobnkmi. Bojovali proti zauvanm konvencim, hadali blaenos (beatitude), za tmto elom sa uchyovali k drogm, sexu. ud delili na hipsterov - extrmna forma ich sprvania a squares -udia podriaden konvencim.

Autor: ALLEN GINSBERG
Dielo: HOWL (VYTIE)
-zbierka bsn
-introvertn pozia, monolgy autora
-nerepektuje tradin poetiku, vyjadruje sa slobodne, von ver

Autor: LAWRENCE FERLINGHETTI
Dielo: LUNAPARK MYSLE



