21. MATURITN OTZKA ZO SLOVENSKHO JAZYKA
Modern prdy v prza 20. storoia
1	Modern prdy v prze 20. storoia
1.1	Expresionizmus
Nzov pochdza z latinskho expresio - vraz. Zaal sa rozvja v Nemecku okolo roku 1911. Najv rozmach zaval poas prvej svetovej vojny a tesne po nej. Autori sa snaili zachyti pocity jednotlivca v krzovch situcich. Odsudzovali naturalizmus, impresionizmus a filozofiu pozitivizmu.  Ako v jedinom avantgardnom smere je tu preferovan prza. Ako kompozin postup je pouit kontrast. Diela s subjektvne, rozprvaom je hlavn postava. Dej je v diele druhotn, hlavn je psychoanalza postv. Diela obsahuj prvky naturalizmu (drsn scny vykreslen do detailov), realizmu (zobrazovali svet okolo seba kriticky s pesimistickm postojom) a romantizmu (tba po lske a harmnii). Medzi autorov patria ERICH MARIA REMARQUE  a z vtvarnkov EDVARD MUNCH.

1.2	Existencializmus
Tento smer vznikol v 30-tych rokoch. Spisovatelia boli ovplyvnen vojnovmi udalosami a bli sa vojny nasledujcej,  obvali sa, e existencia loveka je ohrozen. Autori vycdzali z filozofie Jaspersa, Kierkeguarda, Heideggera. Autori s bu ateisti, alebo s relioznym zameranm na nejakho pseudoboha, alebo antiboha. Vo svojich dielach skmaj otzky existencie loveka z hadiska jeho individuality a spoloenskch vzahov. Hrdina existencializmu ije v absurdnom svete, je opusten, izolovan, trp hnusom zo svojej existencie, m pocity zkosti z nioty, vznam m len vlastn existencia, ktor smeruje k niote. Zobrazuj loveka v momente jeho rozhodovania sa, ktor pokladaj za mimoriadne zloit, ke sa potom lovek rozhodne cti avu, ale je zrove je za akkovek svoje rozhodnutie absoltne zodpovedn.

Autor: JEAN PAUL SARTRE (1905-1980)
-je spisovateom kategorickho odmietania vetkho, o prichdza od druhho, vetkho, o si dobrovone nezvol, tak s i jeho hrdinovia
-patr medzi ateistov, boh poda neho neexistuje, lovek mus da zmysel svetu aj vlastnej existencii
-jeho svet je uzavret, pochmrny, kared, odpudzujci
-zameriava sa na detaily biologickch procesov
-sna sa vymani z tohto sveta, ale uvedomuje si, e sloboda je v jeho svete nemon
Dielo: HNUS
-romn
-hlavnm hrdinom je Antoine Roquetin, zrove rozprva, pe knihu o markzovi de Rollebon, dni trvi bu v kninici alebo u seba v byte, v samote bez priateov, trp hnusom zo svojej existencie
-dielo je napsan formou dennku
MR
-zbierka piatich poviedok
-lovek tu je zobrazovan v modelovch, hraninch situcich, kde sa mus rozhodn
-hrdinovia s osamel udia, ktor s vylen zo spolonosti
-nzov diela symbolizuje mr, ktor je medzi spolonosou a hrdinami poviedok
-diela sa odohrvaj v typickom Sartrovom uzavretom svete
MR
-odohrva sa poas panielskej obianskej vojny, hlavnho hrdinu zavr a odsdia na smr, me sa zachrni, ak prezrad, kde sa ukrva jeho priate, vyberie si radej smr, pre pobavenie povie ete faistom, e priate je ukryt v hrobke,  ukzalo sa ale, e to je pravda, nechtiac ho udal
IZBA
HROSTRATOS
INTIMITA
-o ene, ktor ije s impotentnm muom a rozhoduje sa i ho pust
FOVO DETSTVO
CESTY K SLOBODE
-tyri romny
-prezentuje tu svoju koncepciu slobody, chpe ju ako emocionlnu a impulzvnu vobu indivdua v danom okamihu, ak ju nepodriauje nijakm vonkajm okolnostiam
-hrdinom je osamel lovek bez rodiny, nechce strati slobodu, preto sa ani nezapja do boja proti faistom, na koniec do nemeckch vojakov bezhlavo striea, ale nie preto, e by to bolo treba, alebo preto, e odsudzuje faizmus, ale preto, lebo sa tak prve rozhodol
S VYLENM VEREJNOSTI
-divadeln hra
-rozhovor troch postv, ktor s spolu zavret v jednej miestnosti, akoby v pekle, s odsden na to, aby tam boli spolu, vychdzaj na povrch ich hrozn iny
DIABOL A PNBOH
-hra

Autor: ALBERT CAMUS (1913-1960)
-narodil sa a il v Alrsku, toto prostredie ho ovplyvnilo, poas vojny bol v hnut odporu
-jeho svet je priestrann, otvoren (ple), jeho vzah k ivotu je pozitvny, absurdn nie je ani svet, ani hrdina, ale vzah hrdinu  k realite, vchodisko z tohto stavu videl len v revolte,
Dielo: MTUS O SIZYFOVI
-filozofick esej
-prepracovan prbeh o Sizyfovi, zama sa nad jeho prcou, Sizyfos si uvedomuje, e jeho prca je nezmyseln, ale kon ju alej, lebo ju kona chce, o je jeho revoltou
CUDZINEC
-romn
-hlavn hrdina je radnk menom Mersault, ktor prichdza z Eurpy do Alrska, je tu cudzincom, neprispsobuje sa tamojiemu prostrediu, je vylen zo spolonosti, je pasvny, nezaujat, nedotkne sa ho ani smr jeho matky, dostva sa do konfliktu s Arabmi, jednho zabije, je odsden na smr, neprijma kaza, pretoe si mysl, e aj tak je kad odsden na smr, to ho oslobodzuje
-autor pouva krtke, preruovan vety, chudobn slovn zsobu
MOR
-romn
-hlavn postava doktor Rieux, ktor ije v Alrsku v meste Oran, v meste vypukne mor od mtvych potkanov, na mesto je uvalen karantna, udia v meste otupeli, zmierili sa so svojim delom, mor nhle ustupuje, mesto sa prebdza k novmu ivotu
-dielo je napsan formou kroniky doktora Rieauxa
-mor je symbolom zlch udskch vlastnost, vetkho zla, hlavne vak faizmu
-doktor Rieaux na konci vyslovuje obavu, e mor sa znova neakane vrti do mesta
-autor tvrd, e ustpi samo, alebo je lovek proti nemu bezbrann
-rozprva je v 3. osobe, na konci sa dozvedme, e rozprvaom je Rieaux, ale hovoril v 3. osobe, aby bol objektvny
LOVEK, KTOR SA BRI
CALIGULA
-hra o vldcovi s neobmedzenou mocou, ktor netostne ni svojich nepriateov, na konci je zavraden
NEDOROZUMENIE
-hra
-matka a dcra ved mal hotel v horch, ani jedna tam nechc by, matka ti po odpoinku, dcra po morskch plach, obchody nejd, nemaj peniaze, preto zabjaj zmonch host a okrdaj ich, jednho da prichdza syn Jn, ktor bol pre 20 rokov, chce im pomc, ale prichdza inkognito, aby jeho pomoc neodmietli, zabij ho a okradn, zistia to, dcra je bez svedomia, nereaguje, matka spcha samovradu, Jnova ena pros boha, aby jej vysvetlil, o sa stalo, odpove zo zkulisia znie "Nie"
1.3	Nov romn
Tento smer sa zaal rozvja v 50. rokoch vo Franczsku. Spisovateov spjala mylienka, e tradin balzacovsk romn u dospel do tdia, kedy nedoke odra realitu sasnosti a vyhovie umelcovm potrebm, ak sa romn nezmen upadne a zanikne. Preto vytvorili svoju koncepciu romnu, ktor bola v protiklade ku koncepcii tradinej, v ktorej boli podstatn siln dejovos, plastickos, psycholgia postv. Poda nich bolo treba romn odpsychologizova, vyli dej, neuplatova fantziu, bez vntornch monolgov. 

Znaky novho romnu
1) Absencia prbehu - zobrazen je asto banlny, nim nezaujmav in
2) Dej je rozloen, rozkskovan, priom chbaj  prinn i chronologick svislosti medzi jednotlivmi asami
3) asto je najpodstatnej moment diela zamlan
4) Dej a jeho zloky s mnohovznamov a sporn, na konci nedochdza k rozuzleniu deja, ale k jeho zahmleniu a spochybneniu
5) Postavy s anonymn a odpsychologizovan, asto oznaovan len krstnm menom, nevieme o ich vntornom ivote, postavm nieje jasn, ak maj poslanie
6) Dej sa asto odohrva na neznmom mieste v neznmom ase

Autor: ALAIN ROBBE-GRILLET (1922-)
Dielo: ZA NOV ROMN
-venuje sa tu otzkam preo treba nov romn a jeho literrnej terii
GUMY
OIT SVEDOK
-romny
-prbeh je rozkskovan, ale nepodarilo sa mu vemi odstrni dejovos, postavy vak odpsychologizoval
-maj detektvnu zpletku
V LABYRINTE
-nov romn
-vojak prichdza po vojne do mesta, m odovzda balek prbuznm zosnulho spolubojovnka, nevie, o je obsahom balka, nepozn mesto, nevie presne za km ide, ani kde ten lovek bva
IARLIVOS
-nov romn
-dielo o iarlivosti, nepoznme iarlivca, ani preo iarli, vieme len, e pozoruje cez alzie svoju manelku, doma si, nevie ni presn, len sleduje veci
1.4	Neorealizmus
Povojnov smer, ktor vznikol v 50. rokoch a rozvjal sa len v Taliansku.  Rozvjal sa okrem literatry aj vo filme. Autori vychdzali z tradcie realizmu, zobrazovali netylizovan skutonos.  Zobrazovali ivot najnich vrstiev, hlavne z perifrii miest, vmali si detaily. V dielach je pouit ben hovorov jazyk, asto i dialekty. Medzi filmovch reisrov tohto smeru patria FREDERICO FELLINI, VITTORIO DE SICA, RENATO ROSSELINI.

Autor: ALBERTO MORAVIA (1907-1990)
-psal poziu przu i drmu
Dielo: AHOSTAJN
-romn
-zachytva v om vzah metiakov k ivotu a k udalostiam vo vojnovom obdob, vid ich ako pasvnych, ahostajnch
-prvky existencializmu
RMSKE POVIEDKY
-zbierka poviedok
-zobrazuje ivot najnich spoloenskch vrstiev v Rme
RIMAKA
-romn
-Adriana je mlad, krsne dieva, pochdza z nich vrstiev, jej matka ju mala ako nemanelsk diea, nechce aby dcra skonila ako ona, chce ju dosta do vych vrstiev, zoznmi ju umelcami, Adriana rob pre nich modelku, pzuje nah, oskoro sa z nej stane prostittka, otehotnie a vrti sa k normlnemu ivotu, skon presne ako matka
-matka chce cez Adrianu uskutoni svoje idely a neuskutonen tby
VRCHRKA
-romn
-hlavn hrdinka Cesira pochdza z hr pri Neapole, ale vydala sa do Rma za obchodnka, ovdovela, cez vojnu vedie obchody sama, sna sa prei i so svojou dcrou Rosettou, nezaujma sa o politiku, na koniec je okolnosami predsa nten ods z Rma do hr, pred koncom vojny, ke sa dozvie, e Rm m by osloboden sa aj s dcrou vracaj sp, dcru znsilnia po ceste vojaci, morlne to Rosettu zlom, stane sa prostittkou, to zlom i matku, po ase sa dcra unormlni, matka tie
-filozofiou Cesiri sa stalo i ivot, nech je hocijak, pretoe  je jedin, ak mme
-autor tu poukzal na to, ak zlo plod vojna
NUDA
OPOVRHNUTIE
-romny
UNAVEN KURTIZNA
NEASTN LSKA
-zbierky poviedok

Autor: PIERE PAOLO PASOLINI
-bsnik, prozaik, publicista, reisr
Dielo: BRLIV IVOT
-spoloensk romn
-zobrazuje ivot chudobnho chlapca, pln zvrtenie jeho myslenia - sta sa komunistom
1.5	Objektivizmus
Autori, ktor nadviazali na realistick tradcie, snaili sa psa a zobrazova udalosti objektvne.

Autor: THOMAS MANN (1875-1955)
-narodil sa v Lbecku, il v Mnchode, pred vojnou emigroval do USA
Dielo: BODDENBROOKOVCI
-romn rieka
-zobrazuje osudy tyroch genercii rodiny Boddenbrookocov, ich postupn padok, stratu rodinnho podniku
-prinu padku vid autor v neschopnosti prispsobi sa novm ekonomickm podmienkam

Autor: JOHN STEINBECK (1902-1968)
-americk autor, nedokonil tdia, stal sa novinrom, neskr pracoval manulne
-vo svojich dielach sa zameriaval na vidiek
Dielo: O MYIACH A UOCH
-romn
-hlavnmi hrdinami s dvaja nmedzn robotnci, priatelia George a mentalne zaostal Lennie, George sa star o Lennieho, Lennie m strane rd mkk prjemn veci, hladk ich a zviera, problm je, e ke to rob zo ivmi tvormi, naprklad s myami stska ich tak, a ich zadus, Lennie a George dostan prcu na farme, farmrovej ene sa zapi Lennie, zvedie ho,  Lennie ju zane hladka, a ukrt ju, farmri ho zan hlada a chc ho lynova, George ho zabije, aby netrpel
OVOCIE HNEVU (JOADOVCI)
-romn
-zobrazuje osudy troch genercii rodiny Joadovcov, prv dobjala Ameriku, druh obrbala pdu, tret prili o pdu, u nemali ni, ich zl situcia, museli chodi za prcou
ZHOTE BOMBY
PO ZPADE MESIACA
-vojnov romny
POTULKY S CHARLIEM
-cestopis, Charlie je jeho pes
1.6	Straten genercia
Skupina autorov poznaench udalosami prvej svetovej vojny, ktor zaali tvori v 20. rokoch 20. storoia. Stratenou generciou s vekm S s oznaovan americk autori, ktor bojovali priamo na fronte 1. sv. vojny - ERNEST HEMINGWAY, WILLIAM FAULKNER, JOHN DOS PASSOS. Stratenou generciou s malm s myslen autori vetkch nrodnost, nemuseli by priamo na fronte. Tto autori psali o uoch, ktor boli psychicky poznaen vojnou a udalosami po nej. Medzi najdleitejch takchto autorov patr ERICH MARIA REMARQUE.

Znaky tvorby stratenej genercie
1) Hrdinovia s pesimistick,  neveria v tradin hodnoty, nahrdzaj ich kadodennmi malikosami - alkohol, prleitostn sex, jedlo
2) Za jedin skuton hodnotu postavy povauj priatestvo medzi dvoma mumi, hlavne tak, ktor vzniklo vo vojne  a pretrvalo
3) Hrdinovia ij pre zvrten hodnoty , hlavne pre pomstu, ij bezciene, zmysel ivota ani nehadaj
4) Hrdinovia nemaj stle zamestnanie - robia podradn prce i ke s inteligenti
5) Autori i hrdinovia nenvidia metiakov, ktorch pokladaj za prinu vojny
6) V dielach je motv vojny, bu s diela priamo s frontu, alebo je vojna zachyten v psychike postv ou poznaench
7) Diela nes humnne posolstvo . maj vyvola odpor proti vojne, pocit spolupatrinosti, odpor proti tyranii a faizmu

Autor: ERICH MARIA REMARQUE (1898-1970)
-predstavite nemeckej literatry, stratenej genercie a expresionizmu
-vlastnm menom Erich Paul Kramer
-narodil sa v Nemecku, v Osnabrcku, v rodine knhviazaa, zaal tudova pedagogiku, ako osemnsron preruil tdium a dobrovone i s niekokmi spoluiakmi odiiel na vojnu, po vojne dokonil uitesk stav, bol novinrom, uiteom, nakoniec sa venoval len literatre, odiiel pred druhou svetovou vojnou do vajiarska, odsudzoval faizmus, po vojne odiiel do USA
-hlavnmi hrdinami jeho diel s obyajn udia tiaci po lske a  ast, zobrazuje ako ich vojna ni
Dielo: NA ZPADE NI NOVHO
-romn
-dielo m poda slov autora podva sprvu o genercii, ktor zniila vojna, o uoch, ktor vo vojne neumreli, ale vojna ich poznaila
-hlavnm hrdinom a rozprvaom je Paul Bumer, dej zan, ke sa jeho jednotka vracia do zzemia, tam zane rozma, retrospektvne sa vracia do minulosti, on a jeho kamarti odili dobrovone na front pod vplyvom svojho uitea, ich vcvik, ako sa dostali na zpadn front, popis zkopovej vojny, dosiahne a sasnos, potom dej pokrauje chronologicky, postupne prichdza o svojich priateov, v lete 1918 zomiera jeho najlep a zrove u i posledn priate Katzinsky, ktor bol jeho uiteom a nauil ho ako prei vo vojne, Paul zomiera tesne pred koncom vojny
-dielo je autobiografick
-rozprva je v prvej osobe okrem poslednho odseku
-autor ukazuje tyri oblasti, v ktorch vojna zniila ud 
-odcudzili sa predchdzajcej i nasledujcej genercii
-stratili vzah k vlastnej budcnosti - nedokzali sa zaradi do spolonosti
-stratili vzah ku kultre a civilizcii, ostalo im len priatestvo a pud sebazchovy 
-stratili schopnos komunikova s umi v zzem, nechpu ich, ich ivot sa im hnus, n zrove im ho zvidia
-dej m rchly spd, dkladne s vykreslen detaily, tl je strun, nzorn
-znaky expresionizmu v diele s - dielo je subjektvne - rozpva je v 1. osobe, dielo je prza, draz je kladen na psychiku posstv, dielo je zaloen na kontraste - rozdiely z myslen ud v zzem a na fronte, romantizmus je zastpen tbou postv unikn z reality, realizmus je zastpen v presnch opisoch, naturalizmus v surovch opisoch vojnovch scn
-nzov symbolizuje irniu osudu hlavnej postavy -Paul preil vojnu, zomiera zbldenou gukou, v jeden s poslednch dn vojny, z fronty prichdza len sprva - "Na zpadnej fronte kud"
CESTA NASPč
-romn
-pokraovanie Na zpade ni novho
-ukazuje tu, ako sa t, o preili vojnu zaleuj po jej konci do normlneho ivota, nejde im to, s neprispsobiv, vojna ich poznaila, ukazuje to na spoloenskch udalostiach a na priebehu ich lsok, vetky ich lsky prebiehaj rovnako - nhodou sa z niekm zoznmia, spriatelia, prejde to do lsky, tragick rozpad vzahu
TRAJA KAMARTI
-romn
-dej sa odohrva po vojne v Nemecku na zaiatku 30. rokov, v krajine vldne hospodrska krza, traja priatelia Robert Lohkamp, Otto Kster a Gottfried Lenz, ktor sa zastnili vojny nevedia na u zabudn, pij, pohybuj sa v nich vrstvch, pracuj v autodielni, tam maj auto, ktor nazvaj Karl, staraj sa o, to je jedin, o ich bav, zoznia sa s Patrciou Holmanovou, ktor sa zabi do Roberta, Patrcia dostane TBC, nem ale peniaze na lieenie, rozhodn sa jej pomc, zan pracova ako taxikri, Lenz chodieva na protifaistick schdzky, na jednej ho zastrelia, zan hada jeho vraha, njdu ho a chc ho zabi, ale predbehne ich al Lenzov priate, predaj auto, Patrcia napriek tomu umiera
-dielo je napsan presvedivo, m rchly spd, vea dialgov
-rozprva je Robert Lohkamp
-priatestvo je tu zobrazen ako pevn, vern, na ivot i na smr
-lska je idealistick, rob z nich lepch ud
-smr Patrcie symbolizuje, e vojna bude zasahova do ivota ud ete dlho po jej konci
-dielo nieje pesimistick, pretoe autor sa poksil prekona pesimizmus stratenej genercie na postave Rberta, ktor pochop, e lska je v ivote mua dleit
V͍AZN OBLK
TIENE V RAJI
NOC V LISABONE
-romny s obdobia druhej svetovej vojny, prenasledovanie idov, proti faizmu
AS ITIA, AS UMIERANIA
-romn
-dej sa odohrva cez 2. sv. vojnu na ruskom fronte poas stupu nemeckej armdy, neskr cez dovolenku v rodnom meste hlavnho hrdinu, po nvrate na front prepust tyroch ruskch zajatcov, ktorch mal stri, jeden ho z nedvery zastrel

Autor: ERNEST HEMINGWAY (1878-1961)
-narodil sa v Amerike v Oak Parku, bol synom lekra, obuboval prrodu, poovaky, port, po skonen strednej koly sa stal novinrom, dobrovone sa prihlsil do 1. sv. vojny, pre zrakov problmy ho nevzali, odiiel na front nakoniec ako sanitr, zranili ho, malo to vek publicitu, po vojne sa vrtil k publicistike, bol korepondentom v Pari, neskr sa venoval u len literatre, obbil si Franczsko a panielsko, kde na as il, neskr il i na Kube, bol tyri krt enat, spchal samovradu
-jeho postavy s hlavne mui s autobiografickmi rtami, vetky postavy maj urit spolon sbor vlastnost a k tomu niekoko vlastnost individulnych
-stle vlastnosti jeho postv boli fyzick krsa a sila, s premav, tia po pravde a spravodlivosti, s slobodn v myslen, s cieavedom a konaj, s vylenen o spolonosti z vlastnej vle
-postavy odraj vvoj Hemingwayovej osobnosti
Dielo: SNEHY KILIMANDRA
V NAICH ASOCH
MUI BEZ IEN
PIATA KOLNIA A PRVCH 49 POVIEDOK
ZELEN PAHORKY AFRICK
-zbierky poviedok
STAREC A MORE
-novela
-dielo je epickou metaforou o ivote
-hlavn postava je star kubnsky rybr Santiago, u 84 dn ni nechytil,  potom odchdza sm na more, chyt vek rybu, ah ju dva dni, zabije ju, priviae o lo, ale vrhn sa na u raloky, Satiago rybu brni, prde aj o harpnu, ke doraz k brehu zostala mu u len kostra
-Santiago je symbolom udstva, ryba je symbolom prrody, raloky symbolizuj zlo
-dielo zobrazuje mrny boj loveka s prrodou a zo zlom
-autor tvrd, e zmyslom ivota nem by materilny zisk, ale uspokojenie z toho, e lovek urobil vetko pre dosiahnutie ciea
-mylienkou diela je, e loveka mono znii, ale nikdy porazi
-Santiago to vetko vydr, je morlny vaz, vydral do konca a bojoval estne, rybu berie ako rovnocennho partnera, vi si ju, je mun a siln
-dielo je napsan metdou adovca - autor vie o tmatike ovea viac, ako sa objav v knihe
-autor pouva mnostvo panielskych vrazov zdrobnenn, symbolov, mnostvo vntornch monolgov Santiaga, rozprva je v 3. osobe
-autor pouva krtke vety, jednoduch vrazy - dej je dramatick, m rchly spd
FIESTA
MA A NEMA
-romny
ZBOHOM ZBRANIAM
-romn
-hlavn postav je poruk Frederick Henry, ide do vojny s presvedenia, e lovek je povinn s bojova, ak bojuje na sprvnej strane, poas vojny prichdza na to, e to je hlpos, e lovek vojnu nenvid, nech tam je z hocijakho dvodu, zabi sa do oetrovateky Catherine, Catherine otehotnie, spolu s ou dezertuje do vajiarska, akaj na prod, Frederick zana ma vitky, e priateov nechal samch,  pochopil, e dezercia ni nevyriei, prod sa nepodar, zomiera diea i Catherine, to zabrni tomu, aby ju zaal nenvidie
-autor chcel poukza na to, e osobn astie nesta k spokojnosti loveka
-rozprva je v 1. osobe, tl je jednoduch, drsn
-Frederick je autobiografick postva - je Amerian, bojoval na talianskom fronte, bol zranen, zamiloval sa do svojej oetrovateky
KOMU ZVONIA DO HROBU
-romn
-dej sa odohrva poas troch dn poas panielskej obianskej vojny, hlavn postava - Robert Jordan, Amerian, ktor dobrovone ide do p. ob. vojny na strane partiznov, je pridelen k jednej partiznskej jednotke v horh, maj vyhodi do vzduchu most, aby zabrnili prchodu nepriatea, na ele skupiny stoj Pablo, Jordana sa vetci boja, lebo je Amerian, neprijmaj ho medzi seba okrem troch ud - Pilar - Pablova druka, Anzelmo - starec, Maria - naviae s  Robertom vzah, Robert never v spenos akcie, mysl, e by ju mali odvola, ostatn s proti, akcia sa nepodar, umiera Anzelmo, pri stupe je zranen i Rbert, nechce zdrova ostatnch, ostva aka nepriatea
-hlavnm motvom diela je smr - Robert vie, e kedykovek me zomrie, ale smr neberie ako nieo tragick, ale ako nieo prirodzen, jeho smr je zmyslupln, pretoe zomiera pre nadosobn cie
-politickm motvom diela je boj republiknov a faistov, bostnm vzah Roberta a Mrie
-Jordan je podobn Lohkampovi, na zaiatku neveria v lsku, potom nzor zmenia, pochopia, e treba i i pre druhch
-poda Hemigwaya je zmyslom ivota boj za nadosobn ciele, ak lovek niekoho miluje zostane i po svojej smrti i v om, a v tom, o si vytvoril 
-rozprva je v 1., 2. aj 3. osobe - 1. os rozprvanie Jordana, 2. os. - Jordanova samomluva k sebe
-kompozcia je chronologick, s prvkami retrospektvy, tl je koncentrovan, bez odboiek
POHYBLIV SVIATOK
-romn

Autor: FRANCIS SCOTT FITGERALD (1896-1940)
-amerian, vo svojich dielach kritizuje americk tl ivota v 20. rokoch
Dielo: TTO STRANA RAJA
KRSNY A PREKLIATY
NEN JE NOC
-romny
POVIEDKY JAZZOVHO VEKU
VETCI SMUTN MLAD MUI
-poviedky
VEK GATSBY
-romn
-dej sa odohrva v Amerike 20-tych rokov, hlavn postava Gatsby sa za p rokov vyvihne z nuly na boha, je uznvan pre peniaze, nie pre to, ak je, na konci zomiera, lebo je citliv a nedoke sa zaradi do vysokej spolonosti a pochopi jej hodnoty
-autor v tomto diele spochybuje americk sen, tvrd, e za peniaze sa nedaj kpi skuton hodnoty

Autor: ROMAIN ROLLAND (1866-1944)
-Francz, mal irok vzdelanie, stal sa univerzitnm profesorom hudby, aj hudobnm kritikom
-venoval sa prze i drme
-bol odporcom faizmu, v 1917 privtal VOSR, bol humanista a pacifista
-v jeho dielach sa odra jeho vzah k hudbe
Dielo: JN KRITOF
-romn rieka
-hlavn hrdina Jn Kritof je vykreslen poda Beethovena, je to monumentlna postava, vemi komplexn dej, opakuj sa motvy Rna. striedaj sa lyrick a epick pase, mnostvo kompozinch postupov
OAREN DUA
-romn rieka
PETER A LUCIA
-protivojnov novela
-prbeh lsky Petra a Lucie, ktor sa po prv raz stretn v metre pri bombardovan Para, Lucia preru svoje tdium maliarstva, zane kresli obrzky na zkazku, spja ich to, z oho s neastn,  vytvraj si vlastn svet, na konci ich zabije pri bombardovan pilier v kostole
-dielo je zaloen na kontrastoch - vojna -lska, Peter a Lucia - ostatn postavy, poetick jazykov prostriedky - vojna
-rozprva je vevediaci v 3. osobe, mlo dialgov
SVT UDOVT
VLCI 
DANTON
-historick hry
MICHELANGELO
BEETHOVENOV IVOT
HUDOBNCI MINULOSTI
-biografie 
1.7	Technika prdu vedomia
Tento tl vznikol v anglickej literatre. Autori boli ovplyvnen freudovou psychoanalzou, teriou relativity. Vo svojich dielach sa snaili zachyti psychiku ud tak, ak v skutonosti je, v jej surovej podobe. Spomienky, pocity a mylienky logicky neusporiadavali, ale zobrazovali ich tak, ako prichdzali. Autori vyuvali asto vntorn monolgy, nevyuva sa vevediaci rozprva. Tento smer prenikol i do filmovho a vtvarnho umenia. Hlanvmi autormi s VIRGINIA WOOLFOV a JAMES JOYCE.

Autor: JAMES JOYCE (1882-1941)
-pvodom bol r, ale vinu ivota preil v rznej cudzine
-nmety svojich diel erpal zo zitkov z rska
Dielo: DUBLINANIA
-zbierka poviedok
ULYSSES
-romn
-dielo inpirovan Odyseou a napsan poda nej
-dielo sa odohrva len poas jednho da, hlavn postava je Leopold Bloom, rsky pokrsten id, ije v Dubline, obyajn lovek, priemerne inteligentn, pracuje ako reklamn akviztor, zoznmi sa z intelektulpom Stephanom Dedalusom, spisovateom a uiteom, ktor had priatea, otcovsk postavu, Leopoldova ena - Molly Bloomova je operetn spevka, podvdza manela, symbolizuje telesnos
-dielo je napsan technikou prdu vedomia, obsahuje vea vntornch monolgov
-v zvere diela je vntorn monolg Molly dlh 40 strn, Molly je akoby v stave polospnku, bez interpunkcie,
-dej je nezaujmav, poly sa odvjajci, draz na obrovsk mnostvo detailov
-dielo je pardiou na Homra
-Bloom - Odyseus - Bloom je obyajn lovek, nie hrdina, hlupk, putuje jeden de nie 10 rokov a  ide len domov z prce
-Stephan - Telemachos - nieje parodovan, had otca, Stephan ho nenjde
-Molly - Penelopa - je parodovan, nevern, telesn
-dielo obsahuje prvky rznych umeleckch smerov
-v mnohch pasach paroduje rzne nre a tly - naprklad novinrsky argn
-slov z viac ako 40 jazykov
-rozprva je v 1. aj 3. osobe
-dielom sa snail zobrazi chaos v Eurpe pred 1. sv. vojnou
1.8	Individulny autori
Autor: ANTOINE DE SAINT-EXUPERY
-Francz, pochdzal zo achtickej rodiny, zastnil sa ako letec druhej svetovej vojny, zostrelili ho nad Korzikou, jeho telo nikdy nenali
-cel jeho tvorba je zaloen na jeho sksenostiach ako letec
Dielo: MAL PRINC
-romn
-letec havaruje v pti a stretne malho princa z inej planty, ten mu vyrozprva svoj prbeh, bol u na iestich inch plantach, stretol tam rznych ud, ktor reprezentuj rzne udsk vlastnosti - kr - mdros, chvast - domavos, pijan - pije, aby zabudol, e pije, buinessman, lampr - mus hrozne pracova, vetky tieto postavy maj groteske pokriven postoj k svetu
-autor sa tu vyjadruje proti filozofii materializmu a nacionalizmu a proti nim stavia priatestvo, lsku 
ZEM UD
NON LET
VOJNOV PILOT

Autor: NORMAN MAILER (1923-)
Dielo: NAH A MTVI
-romn
-dej sa odohrva na ostrove Apopei, v tichom ocene, kde s Japonci, ktorch chc znekodni Ameriania, na opercii sa zastuje i prieskumn oddiel seranta Crofta, s poslan rovno k Japoncom, ostr zrky z Japoncami, niektor umieraj ostatn sa vracaj polomtvi do tbora
-vojaci strcaj zmysel ivota, tvrdia, e vetko ije, len aby umieralo
-rozprva je v 3. osobe, je ahostajn k udalostiam, objektvny
-serant Croft je zvltny, tvd, ni a nikoho nemal rd
-id Joey Goldstein tvrd, e idia  sa rodia, aby trpeli,  bol vny, chcel sa rchlo oeni, lebo si myslel, e manelstvo je super, ale nebolo, aj tak ostal ako jedin z jedotky manelke vern
-generl Cummings bol snob, tyran, ale jemn, ostro vystupoval proti komunizmu, tvrdil, e armda najlepie funguje, ak sa podriaden boja nadriadench a nadriaden pohdaj podriadenmi
KATOVA PIESE
AMERICK SEN
-zosmieuje tu americk sen
TVRD CHLAPCI NETANCUJ
-romn

Autor: JOSEPH HELLER (1923-)
-narodil sa v Brookline, bol v armde
Dielo: HLAVA XXII
-romn
-dej sa dohrva na ostrove Pianosa, na zkladni americkej bombardovacej letky hlavnou postavou je letec, bombometk Yossarian, ktorho oami je sledovan vojna, nenvid ud, ktor ho do vojny poslali a rob vetko pre to, aby sa z nej dostal, aby preil, nakoniec poda sa poda vzoru svojho priatea zane pripravova na dezerciu do vdska
-autor v tomto diel poukazuje vojensk mainriu a na hrzu vojny, no zrove ou pohda a vysmieva sa jej, poukazuje i na to, e na vojne mnoho ud zarob a vta ju ako svoju ivotn prleitos
-Hlava XXII je fiktvne nariadenie, ktor pouvaj vetci na odbitie akchkovek poiadaviek a ospravedlnenie akchkovek cieov, nikto toto nariadenie nikdy nevidel a nikto sa na jeho znenie neopovi spta
ZVEREN
-romn
-von pokraovanie Hlavy XXII
GOOD SA GOLD
-romn
-autor ukazuje, o sa stane zo svetom, ak sa k moci dostan amorlny udia
-hlavn postava je Bruce Gold, idovsk intelektul, spisovate, no jeho knihy nemaj spech, v manelstve sa nud, dostane sa do pozornosti prezidenta , dostane ponuku, e dostane vysok ttny post, ale len ak sa doke prispsobi vldnemu chaosu, alebo ak sa mu  podar tento chaos ete znsobi
NIEO SA STALO
-vahy autora o ivote, o spolonosti v ktorej ije
1.9	Beat generation
Genercia americkch autorov, ktor sa hlsila k neobmedzenej slobode jednotlivca. Draz kldli na vntorn ivot loveka. V ich dielach bol dleit rytmus a hudobnos, spolupracovali s jazzovmi hudobnkmi. Bojovali proti zauvanm konvencim, hadali blaenos (beatitude), za tmto elom sa uchyovali k drogm, sexu. ud delili na hipsterov - extrmna forma ich sprvania a squares -udia podriaden konvencim.

Autor: JACK KEROVAC (1922-1969)
Dielo: NA CESTE
-romn
-cestopis Amerikou
-hlavn postava Sal Paradise je nespen v manelstve, ktor sa mu rozpadne, ovplyvnil ho Denn Moriaty typick hipster- il neviazane, miloval sex, opilec, spolu odili, cestovali po Amerike
1.10	Mlad rozhnevan mui
Skupina mladch anglickch autorov, ktor  sa postavili proti spolonosti. Menili konvenn postupy, brili sa proti oficilnosti, spoloenskm normm, snobstvu.

Autor: JOHN BRAINE
-udia ho odsudzovali, lebo bol zbohatlk, aj jeho svokor bol zbohatlk, cez neho sa dostal k peniazom, nezapadal ale vemi dobre do vyej spolonosti
Dielo: MIESTO HORE
-hlavnm hrdinom je John Lapton, poas vojny bol v zajateckom tbore, pochdzal z niej vrstvy, vychovala ho teta, po vojne sa vrti, bva u manelov, ktor zabili svojho syna, stretva sa z dvoma enami Zuzanou - pekn, ale nesksen a Alicou - staria, sksen, nevedel sa medzi nimi rozhodn, nakoniec sa roziiel s Alicou, t spchala samovradu,  pokladal to za svoju vinu, zaal chodi so Zuzanou, nepi sa to jej otcovi, Zuzana otehotnie, zober sa, John sa dostane do vyej spolonosti, nenvidel sa, lebo ho to stlo smr Alice
IVOT HORE
-romn
-pokraovanie Miesta hore
-o Johnovom ivote vo vyej vrstve, kde nepatril
1.11	Subjektivizmus
Autori pu subjektvne, poda svojho presvedenia, nzorov. 

Autor: JEROME D. SALINGER (1919-)
Dielo: KTO CHYT V ITE
-romn
-hlavnm hrdinom je Holden Caulfield, ktor s odstupom jednho roka opisuje svoje psychick zrtenie pred Vianocami a udalosti, ktor k menu viedli, vylia ho zo koly, pohda sa s priatemi z izby kvli dievau, odde do New Yorku, rozma, o bude zostvajce tri dni do Vianoc robi
-Holden je vemi introvertn, nenvid dospelch, poklad ich za pokrytcov, nechce by ako oni, nechce by ani ako ostatn jeho priatelia, je vemi citliv, chce pomha udom, stle sa mu snva sen, v ktorom je ochrancom det, ktor sa hraj v poli na tese, aby nespadli dole, nakoniec sa vak men a vzdva s tohto sna, strca svoje idely



